Pomoc rodinám v ohrození
Sme presvedčení, že pre dieťa je najlepšie, ak môže bezpečne vyrastať vo svojej rodine – s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami, tetami, bratrancami. Sanácia (pomoc rodinám v ohrození) je pre nás príležitosťou, ako prispieť k tomu, aby rodina mala čo najväčšie šance „na prežitie“.
Sanáciou nazývame terénnu sociálnu prácu s rodinou, ktorá sa ocitla v nepriaznivej životnej situácii.
Naša pozornosť sa zameriava nielen na ohrozené dieťa, ale na celú jeho (širšiu) rodinu. Ťažko sa dopredu odhaduje, v ktorej rodine bude sanácia úspešná. Naučili sme sa nerobiť predčasné závery a mať sa na pozore pred zaužívaným myšlienkovým stereotypom. To, akým spôsobom bude rodina reagovať – či už na ťažkú životnú situáciu alebo na ponuku pomoci, je ovplyvnené jej sociálnym postavením a spôsobom života i prostredím, v ktorom žije.
Návrat pracuje s rodinami z odlišných sociálnych prostredí – od Malaciek až po Bardejov, v 11 okresoch Slovenska, v mestách, dedinách aj izolovaných osadách. Táto rôznorodosť určuje charakter toho ako sanáciu vykonávame. S pribúdajúcimi skúsenosťami našich terénnych pracovníkov zisťujeme, že používame veľmi rozmanitú paletu nástrojov sociálnej práce s rodinou. Naše východiská a princípy prístupu k rodinám a ich problémom však považujeme za jednotné.
Ohrozené deti (?)
V Návrate pracujeme v sanácii s troma veľkými skupinami detí, ktoré sú:
- ohrozené zanedbávaním starostlivosti zo strany rodičov,
- objavujú sa u nich výchovné ťažkosti alebo
- žijú mimo svojej pôvodnej rodiny.
Slovné spojenie „ohrozené deti“ skrýva trochu nebezpečné konotácie. Sú to deti ohrozené svojimi rodičmi, ktorých starostlivosť nie je taká, aká by mala byť? Nejasne nastavená norma dostatočnej starostlivosti je kľúčom, na základe ktorého sú nám rodiny, ergo klienti, distribuovaní úradmi. Celý systém sociálnoprávnej ochrany detí vychádza z prirodzeného ochranárskeho postoja voči dieťaťu – slabšiemu, na nás dospelých závislému tvorovi. Základnou charakteristikou profesionála je, že tento ochranársky postoj má pod kontrolou a situáciu posudzuje objektívne.
Cieľom včasnej (!) intervencie do situácie rodiny je pokúsiť sa odvrátiť ohrozenie dieťaťa a pomôcť zvládnuť výchovné ťažkosti a problémy odstránením ich spúšťačov. U detí, ktoré už boli vyňaté z rodinného prostredia potom prispieť k tomu, aby táto situácia trvala iba nevyhnutnú a čo najkratšiu dobu. Pretože, povedané jednoducho, život mimo rodiny a bez vzťahov deti ohrozuje.
Nefunkčné rodiny (?)
Ohrozené dieťa býva označované problémom jeho rodiny. Je to “dieťa alkoholika”, “dieťa zo sociálne slabej rodiny”, “dieťa ignorantských nevzdelaných rodičov”, “dieťa z osady” a takto by sme mohli pokračovať.
My, ako pracovníci Návratu, dostávame informácie o novej rodine v tejto podobe: typ ťažkostí, druh problémov, miera konfliktov, šírka ohrození pre dieťa z toho vyplývajúcich. Rodina už zvyčajne zažila, že ich niekto odsudzoval (susedia), hneval sa na nich (učiteľka), snažil sa ich napraviť (pani z úradu, pán farár, atď.). Veľa ľudí ich už poučovalo, dohováralo im, radilo, čo by mali robiť inak, a mnohí nakoniec “hodili flintu do žita” a prestali s nimi strácať čas.
Často sa pýtame: V ktorých rodinách má zmysel začať pracovať? Kde má zmysel aj pokračovať?
Pracujeme s rodinami v ťažkých situáciách, ale názor, že títo rodičia sú preto “zlými rodičmi” sa nám zdá príliš zjednodušený. Ide o rodiny, ktoré sa boria s niekoľkými vážnymi problémami naraz. Zažívajú zlú finančnú situáciu, otrasné bývanie, stupňujúce sa manželské konflikty, neexistujúce stabilné zamestnanie, bujnejúcu sociálnu izolovanosť – majú prerušené kontakty s príbuznými a málo priateľov a od okolia dostávajú len negatívnu spätnú väzbu. Niet divu, že bez dostatočnej a včasnej podpory pod ťažobou nahromadených problémov “kľaknú”.
Odborníci (?)
Ohrozené deti a ich rodičia potrebujú kvalitné odborné služby, ktoré podporia vytvorenie bezpečného rodinného prostredia. Tento typ podpory si však len zriedkakedy vedia zabezpečiť. Vedia o tom príliš málo, alebo v minulosti narazili na bariéry, majú zlé skúsenosti. Pred „odborníkmi“ sa radšej uzavrú, vyhnú sa im, nakričia na nich, prípadne tí šikovnejší ich skúsia zneužiť alebo aspoň trošku pozavádzať. Potom zostávajú tieto rodiny sami. Spolu s nimi zostávajú osamotené aj ich deti, ktorých práva sú takto neraz porušované. Deti potichu, niektoré aj poriadne „nahlas“ trpia, a napriek tomu častokrát nie sú „vypočuté“. Zostanú so svojím trápením sami, ak sa pre ne nevytvoria kvalitné a dostupné služby.
Jednou z prvých úloh, pred ktorými pri práci s novou rodinou stojíme – je získať si dôveru pre spoluprácu. Sme si vedomí toho, že prijať služby znamená dôverovať. Do akej miery sa nám podarilo nadviazať s rodinou pomáhajúci vzťah, vieme zvyčajne podľa toho, aké ďalšie rozmery, vzťahy a súvislosti problémov, ktoré rodina má, na stretnutiach (u nich doma v kuchyni) preberáme. Mnohé z týchto problémov sú „generačné“. Mali ich rodičia aj starí rodičia – často zisťujeme, že aj oni vyrastali v ústavoch, aj oni treli biedu, aj oni si riadne neplnili školskú dochádzku, aj oni mali problémy sa zamestnať.
Ale zároveň sa sústredíme aj na pomenovanie toho, čo je v rodine zdravé a funkčné. Snažíme sa odhaliť a zaoberať sa aj tým, čo dobrého sa dieťaťu v jeho rodine dostáva.
Poznanie toho, aké zdravé prvky a zdroje v rodine existujú, nám pomáha voliť intervenciu “šitej klientovi na mieru” s cieľom posilniť fungovanie rodiny v prospech detí. Sme toho názoru, že samotní členovia rodiny sú expertmi na svoju situáciu a niekde vnútri vedia, čo je pre nich dobré, čo sami potrebujú a čo potrebujú ich deti, a tak sa snažíme o zachovávanie partnerského prístupu pri našej práci s rodinou. Pomoc a podporu poskytujeme tak, aby sami, aktívne, v prospech svojich detí, riešili potrebné veci, snažili sa o zlepšenie svojej rodinnej situácie a starostlivosti.
Naša práca ideálne končí v momente, keď rodina úspešne využíva vlastné zdroje, prípadne zdroje miestnej komunity pri riešení problémov, ktoré život prináša a prinášať bude.
