Začítajte sa spolu s Návratom

Rozhovor i naše tipy sú súčasťou aktuálneho vydania novín Čo čítať?, ktoré vydáva Artforum. My Vám prinášame ich online verziu. Nech sa páči, začítajte sa.

Kubo: Čo teraz čítaš?

Eva: Po dlhom čase som dočítala nie odbornú knihu, ale beletriu: Osem hôr od Paola Cognettiho. Je to kniha z talianskeho prostredia, o rodine, ktorá chodievala na prázdniny do Álp, a ich syn sa v horskej dedine skamarátil s iným chlapcom. Príroda aj priateľstvo majú svoje obdobia, niečo trvá a iné sa mení. Zostalo tam veľa nedopovedaného, čo je fajn.

Kubo: Čomu sa v Návrate venuješ, aká je tvoja každodenná práca?

Eva: Som špeciálna pedagogička, ale v Návrate je to veľmi rozmanité, odlišné od práce v škole alebo v poradni. Venujeme sa náhradným aj ohrozeným rodinám. Ja pracujem najmä s náhradnými rodinami. Poradenstvo pre rodiny, príprava na náhradné rodičovstvo, sprevádzanie pri kontakte detí s pôvodnou rodinou, vzdelávanie, spolupráca so školami. Za rodinami často cestujeme v rámci trenčianskeho aj žilinského kraja. Pracujeme v tíme. V spolupráci s rodinami sa snažíme o partnerský prístup.

Kubo: Akákoľvek takáto práca je založená na získavaní skúseností a informácií a predpokladá sa, že ich človek nadobúda aj z kníh. Vedela by si si spomenúť na nejaké knihy, ktoré pre teba boli dôležité a podstatné a ku ktorým sa pri svojej práci vraciaš?

Eva: Pre mňa ako mamu aj pre moju prácu tvoria základ knihy profesora Matějčeka. V náhradnom rodičovstve potom našim klientom odporúčame knihu Od strachu k láske, ktorú vydal Návrat. Je cenná obsahom aj osobným príbehom a je to kniha, ktorú rada odovzdávam ďalej. Z ďalších kníh, ktoré ma formovali a ktoré odporúčam rodičom, je to určite aj Cigánka od Janette Motlovej, najmä ak sú deti rómske a chceme rozumieť tomu, čoho sú súčasťou.

Kubo: Dielo profesora Matějčeka je iné ako práca ďalších odborníkov, jeho odpovede na otázky o výchove sú iné. V čom? Prečo práve on a prečo práve jeho dielo?

Eva: Profesor Matějček pomenúval niečo, čo mal zažité. Bol to človek z praxe a vedel, čo rôzne faktory robia s vývinom mozgu dieťaťa, so správaním a následne s celým životným príbehom. Pomenoval a zhrnul rozdiel medzi tým, keď dieťa má alebo nemá vzťah k rodičovskej osobe v ranom detstve. Od publikovania jeho diela uplynuli desaťročia. Neurovedecké výskumy potvrdzujú to, čo profesor Matějček tvrdil: dieťa potrebuje od prvých momentov náručie, blízkosť, sýtenie potrieb, vzťah konkrétnej vzťahovej osoby.

Kubo: Môžeš mi povedať viac o knihe, ktorú rada odporúčaš, Od strachu k láske?

Eva: Autorom je Bryan Post, odborník na správanie detí. Sám bol adoptovaný ako malé dieťa. V knihe opisuje svoju skúsenosť a prepája ju s najnovšími vedeckými poznatkami. Hovorí aj o životnej skúsenosti svojej sestry, ktorá bola osvojená po dlhom pobyte v nemocnici, bola nedostatočne pripútaná k rodičom, mala veľké problémy v škole, vo vzťahoch. Kniha zjednodušuje zložitý svet náhradného rodičovstva, vysvetľuje prežívanie detí, ktoré zažili ranú traumu, ako terapiu odporúča láskyplný vzťah. Je adresovaná rodičom, pomáha pochopiť dušu dieťaťa. To je dôvod, pre ktorý ju rodičom dávam.

Kubo: Používaš knihy priamo vo svojej práci? Keď navštevuješ rodiny alebo si s nimi v kontakte, tak ich tam nejakým spôsobom prinášaš?

Eva: Áno, knihy sú štandard. Návrat má svoju knižnicu, ktorá slúži pre našich klientov, pre rodiny, s ktorými pracujeme. Už v príprave na náhradné rodičovstvo máme súbor kníh, ktoré štandardne odporúčame. Je to napríklad kniha Adopcia – vzťah založený na sľube. Príprava má minimálne 7 stretnutí a pomedzi ne majú klienti za úlohu si niečo prečítať. A ďalej sa snažíme knihy prinášať do rodín podľa toho, akými problémami práve žijú alebo v akej fáze náhradného rodičovstva aktuálne sú. Keď je to adaptačná fáza, počas ktorej chceme podporiť pripútanie detí, sú to knihy, ktoré povzbudzujú k dotyku, detskej masáži, spoločnej hre. Pri starších deťoch sú to iné témy (životná história, dospievanie, rómske korene). Veľa detí z náhradných rodín má poruchu z fetálneho alkoholového spektra, čo znamená, že sa stretli s alkoholom ešte počas tehotenstva. Je prínosné, keď aj tomuto rodičia rozumejú (kniha Ako byť rodičom dieťaťa s FASD). Konkrétna kniha často predstavuje ponuku na záver konzultácie s rodičmi. Tí ale knihy prijímajú veľmi rôzne. Často si niečo prečíta iba jeden z rodičov. Sú rodičia, ktorí sami majú doma veľké knižnice a cítia potrebu sa k literatúre obrátiť. A sú rodiny, kde sa nečíta. Ale tá ponuka z našej strany je vždy.

Kubo: Stalo sa ti niekedy, že kniha, ktorú si do rodiny pre dieťa priniesla, bola ich prvá?

Eva: S detskou knihou sa mi to opakovane stáva v chudobných, ohrozených rodinách. Najsilnejší zážitok som mala, keď som pred piatimi rokmi začala pracovať v Návrate a bola som u jednej z prvých rodín, kde som mala za úlohu rozvíjať rodičovské zručnosti, podporiť rodiča v tom, aby dieťaťu dával viac podnetov na rozvoj. Vtedy som otca malých detí učila čítať s deťmi leporelo. Nepracovala som s dieťaťom, my sa priamo s deťmi snažíme pracovať čo najmenej. Naším cieľom je povzbudzovať a učiť rodičov, aby si vzťah tvorili oni. Bolo pre mňa krásne vidieť, že ten otec z veľmi skromných pomerov to dokázal, aj keď sám mal problém čítať. A to bola prvá kniha, ktorú to dieťa malo. Potom sme v tom pokračovali a podporovali sme ich požičiavaním ďalších kníh.

Kubo: Dá sa príbeh z knihy použiť ako terapeutický nástroj?

Eva: Pre rozprávanie sa o životnej histórii dieťaťa je to jeden z najdôležitejších nástrojov. V útlom veku sa cez knihy a rozprávku dá povedať veľmi veľa. Niekedy si to v príbehu vieme nájsť sami. Príbeh o škaredom káčatku je bežná rozprávka, nie priamo o adopcii, ale tá téma sa tam vyskytuje, mláďatko je vychované u iných rodičov. Veľa kníh prirodzene pomáha otvoriť citlivé témy, ponúka možnosť rozprávať sa, a tie je dobré s deťmi v náhradnej rodine cielene čítať. V niektorých je náhradné rodičovstvo či hľadanie rodiča zdôraznené, téma tu dominuje. Zopár tipov: Plávaj Lydka, Vo svete Ginny Moonovej, Splnené prianie, Dieťa z neba. Cenné sú knihy, kde je viditeľná rôznorodosť detí, ako Mimi a Líza alebo Si výnimočný.

Moju obľúbenú knihu Veža z kociek napísala poľská autorka Katarzyna Kotowska, ktorá je spisovateľka a zároveň adoptívna mama. Veľa kníh, ktoré zaznamenávajú príbehy náhradných rodičov, pripomínajú skôr blogy. Veža z kociek je iná, literárnejšia, má kratšie kapitoly a mnoho tém na úvahu. Katarzyna Kotowska vydala aj knihu Jež. Tú máme len v poľštine. Napísala ju pre svojho adoptovaného syna Peťa. Je o ježovi, ktorému odpadávajú pichliače vďaka vzťahom a prítomnosti blízkych ľudí. O deťoch v náhradnej rodine niekedy hovoríme, že sú ako ježkovia, pichľaví voči ľuďom okolo. Vzťah to môže zmeniť, pichliače sa postupne stratia. O tom môžeme s dieťaťom hovoriť aj cez túto knihu. Odporúčam aj web rozpravka.navrat.sk – ponúka veľa tipov, ako a čo čítať s deťmi.

Kubo: Akú úlohu hrajú vo vašej rodine knižky? Ako si viedla a vedieš k čítaniu svoje dievčatá?

Eva: Všade máme knihy. Často čítam, knihy kupujem aj požičiavam z knižnice. Snažím sa pri nich čítať z papierových kníh viac ako z čítačky, ktorá pripomína tablet. Najprv som sa spoliehala na svoj osobný príklad – keď ma uvidia čítať, budú čítať aj ony. Nefunguje to tak. Od detstva sú dcéry knihami obklopené, ale s odstupom času sa pýtam, či to bola ich alebo moja potreba, mať toľko kníh v detskej knižnici. Čítavali sme si veľa a čítame spolu ešte aj teraz, keď sú staršie. Spravidla čítam ja, no niekedy ich zapojím a čítame na striedačku. A aj keď si automaticky vzťah ku knihám nevytvorili, hľadáme ďalej cestičky. Funguje nám počúvanie audiokníh. Máme obľúbené príbehy, ktoré počúvame na dlhých cestách autom. Keď vojdeme do kníhkupectva a chcú niektorú knihu, dostanú ju, pretože som nadšená, že možno prišla chuť čítať.
Teraz sme si vymysleli rodinnú čitateľskú výzvu. Najobľúbenejšie príbehy mojich dcér sú od Astrid Lindgrenovej. Dohodli sme sa preto, že ak tá staršia, piatačka, prečíta sedem kníh od Lindgrenovej, pôjdeme do jej rodiska Vimmerby do Švédska. Mladšia, druháčka, špeciálne dieťa, má za úlohu prečítať Deti z Bullerbynu. To sú tri útle knihy, ale pre ňu to bude náročné. Majú na to rok. Som zvedavá. Snažím sa motivovať, ale nenútiť. Som si však istá, že potreba, aby čítali, je skôr moja, nie ich.

Kubo: Niektorí rodičia chcú, aby ich deti boli úspešné a sú aj rodičia, ktorí chcú, aby deti boli čitatelia. U teba to, zdá sa, je veľmi dôležité. Zaujíma ma, či tvoji rodičia veľa čítali. Kto ťa viedol ku knihám?

Eva: Mama. Otec čítal málo, väčšinou len noviny. Viem, že prečítal knihy o Kajovi Maříkovi. A čítaval nám životopisy svätých, to bol pre nás ako deti zážitok, viac ako obsah si pamätám otcov čas s nami.
Mama je knihomoľ, vždy mala veľkú knižnicu a veľa čítala. Z detstva si ju pamätám s knihou a doteraz veľa číta. My sme tri sestry a všetky sme nadšené čitateľky. Okrem iného, nemáme problém s pravopisom. Keď dcéra nenapíše dobre diktát, vždy si poviem, že to je preto, lebo nečíta. Ale zrejme sa dá žiť šťastne aj bez kníh. No vyrušuje ma to, podobne ako keď som chcela, aby moje deti chodili na turistický krúžok alebo skaut a ony si vybrali mažoretky. Učím sa, že nemôžem chcieť, aby deti niečo chceli. Je to v poriadku takto, je to ich život a ich výber, nielen pri knihách.

Kubo: Tento rozhovor vychádza v novinách Čo čítať? a v minulom čísle bol tip od tvojej Klárky. To chcela ona?

Eva: Trošku som ju motivovala. Videla to potom vytlačené, potešila sa. Dúfam, že na to Švédsko ich nalákam, aj ja tam chcem ísť. Nádej tu je, Klárka už prečítala Zbojníkovu dcéru Ronju. Ešte 6 kníh. Park Svet Astrid Lindgrenovej je vo Vimmerby, kde Astrid strávila detstvo. V parku stojí Vila Vilôčka, nechýba Pippi, kôň a jej kamaráti, sú tu domčeky z Bullerbynu, Katthult s Emilom. Vo Vimmerby je aj múzeum Astrid Lindgrenovej, expozícia v dome, kde žila. V mestečku je aj pochovaná. Vimmerby je na polceste vlakom medzi Štokholmom a Kodaňou. Ktovie, možno zájdeme aj za Andersenom a Malou morskou pannou.

Kubo: My sme s deťmi tiež tieto knižky počúvali ako audiorozprávky na dlhých cestách. Je krásne, že to po toľké desaťročia funguje na stále nové a nové malé deti. V rodinách so vzťahom ku knihám nejak pracujeme a vieme, že by sme chceli, aby deti čítali. Ako ale vnímaš vedenie detí ku knihám v škole? Myslíš, že slovenské školstvo v tomto veku začínajúcich čitateľov funguje, alebo by to mohlo byť lepšie?

Eva: Myslím, že by to mohlo byť lepšie. Sťažujem sa, že dcéra málo číta. Ale možno mám len vysoko latku a jej 3 knihy do roka sú vlastne nadpriemer v jej vekovej skupine. Deti do školy stále robia klasické čitateľské denníky. Štruktúra rovnaká, ako keď som bola v ZŠ. Hlavné postavy, vedľajšie postavy, autor, ilustrátor, stručný obsah. Dosť jednotvárna práca s knihou, malý priestor pre nadšenie a tvorivý prístup. Ideálne nie sú ani čítanky. Je to súbor úryvkov, povyberaných z rôznorodých kníh. Deti si prečítajú dve strany z knihy, ale nejdú ďalej v tom príbehu, ktorý by ich potiahol, napr. aby chceli vedieť, ako sa to skončí. To sa mi zdá demotivujúce.

Kubo: Máš nejakú predstavu, ako by to mohlo byť? Keby si mala možnosť učiť deti literatúru, akým spôsobom by si na to išla?

Eva: Možno viac pracovať s knihou a celým príbehom, menej sa držať štruktúry čítaniek, viac sa s tým hrať. Je pre mňa nepredstaviteľné, že má celá trieda čítať rovnakú vec, to ich nemôže baviť, rovnako ako keď celá trieda počúva, ako ostatní dookola čítajú ten istý úryvok. Návod nemám, ale som si istá, že niekto vymyslel niečo lepšie. Baví ma objavovať nielen knihu, ale aj autora. Okrem Lindgrenovej sme takto s deťmi hovorili o napríklad Danielovi Hevierovi, je to pre ne skutočný človek, na videu videli jeho ateliér, kde tvorí to, čo ony majú v knižnici. Snáď ho zažijeme aj osobne na nejakej besede.

Kubo: Návrat sa svojej téme venuje 30 rokov. Sú ľudia, ktorých to zaujíma, či už si chcú adoptovať alebo dieťa alebo nie, niektorí chcú vedieť viac o vzťahovosti, o vzťahu, o rodine. Aké knihy, kľudne aj z beletrie, by k takému porozumeniu mohli viesť?

Eva: Z beletrie mi ako prvá napadne Anna zo Zeleného domu, to je tiež o prijatom dieťati a o dlhej ceste Marilly a Mateja, ktorí Annu prijali . Tých príbehov je veľa, a nie je to celkom romantika. Z odborných kníh alebo z takých, kde náhradný rodič píše o tom, čo žijú, je to kniha Dary se přece nevracejí od Ludmily Janákovej, Dcera padajíciho listí, Děti se rodí v srdci. Z odbornejších napríklad Budování citového pouta. Jedna z najnovších českých kníh je Náhradka. Spomínam si na prvú knihu v živote, ktorú som ešte ako dieťa čítala k adopcii. Mala ju v knižnici moja mama – A nikdo ho nechtěl (Jutta Westphalová). Ktovie, možno práve pri čítaní tohto príbehu o Miškovi z detského domova a o tom, ako sa jeho život a život adoptívnych rodičov veľmi zmenil, keď tvorili svoj vzťah, začala moja cesta pestúnskej mamy.

Čo teda číta Návrat?

Zaujalo nás z Beletrie

Susanne Lider – Astrid Lindgrenová, vydavateľ Metafora, 2024

Bežnejšie je, že Astrid Lindgrenová je na obale knihy uvádzaná ako autorka, než názov knihy :-). Ale v biografickom románe ide naozaj o túto švédsku spisovateľku ako o hlavnú postavu. Udalosti z jej života dávajú nový kontext príbehom, ktoré ona sama písala. Kniha začína návratom Lasseho k mame Astrid. Jej nemanželský syn strávil prvé roky života u pestúnky, kým sa Astrid mohla oňho postarať. Zvyknúť si, že sú mama a syn, im istý čas trvalo, a nebolo to bezbolestné. Už vtedy – takmer pred 100 rokmi, vedela, že „dieťa nemožno presúvať ako nábytok“ a veľmi túžila po tom, aby už u nej Lasse ostal natrvalo. K synovi pribudla dcéra, a pribúdali aj nové príbehy a detskí hrdinovia – Pipi, Emil, Karkulín…

Knihu odporúča Eva Stanková, špeciálna pedagogička centra Návrat v Žiline

Daniel Keyes – Kvety pre Algernona, vydavateľ Lindeni, 2022

Kniha Kvety pre Algernona od Daniela Keyesa ma zaujala svojou ľudskosťou. Aj keď je to starší titul, myslím, že reálne odzrkadľuje našu dobu a to, ako sa správame k ľuďom, ktorí sú iní. Spoločnosť vyčleňuje ľudí s inakosťami a núti ich prispôsobiť sa väčšine alebo odísť a nehľadí na nich ako na cítiace ľudské bytosti. Hlboko sa ma dotkol vnútorný svet hlavného hrdinu a jeho osamelosť vo svete plnom ľudí, ktorí mu nerozumeli. Túžba byť prijatý, niekam patriť, byť ako ostatní mi v mnohých smeroch pripomenula našich klientov, ktorí často túžia po tom istom, ako hlavný hrdina tejto knihy.

Knihu odporúča Petra Labašová, psychologička centra Návrat v Banskej Bystrici

Zdena Kaprálova – Zítra bude líp, vydavateľ Sursum, 1992

Keď mi moja blízka duša túto knižku požičiavala, povedala len jednoduchú vetu:“ Toto je moc krásne.“
Hrubá, 420 stranová knižka u mňa dlho stála a čakala kým sa k nej dostanem. Potom som sa nevedela od nej odtrhnúť. Kniha rozpráva veľmi detailne príbeh rodiny, ktorá chcela žiť obyčajný život. Keď sa dospelým narodili deti opakovane a dlhodobo čelila rodina nesmierne ťažkým časom: zabratiu krajiny cudzou armádou a jej rozkrájaniu na viaceré časti patriace rôznym iným krajinám, teroru a násilným smrtiam priateľov i susedov, udavačstvu, ktoré mohlo znamenať popravu, nedostatku potravy, hladu, väzeniu, neustálej hrozbe smrti, bombardovaniu, ale aj oslobodzovaniu krajiny, ktoré bolo spojené s rabovaním, ničením majetku i znásilňovaním. V čase mieru tá istá rodina čelila zhabaniu majetku, obvineniam z kolaborácie, nastoleniu diktátu jednej politickej strany a prekrucovaniu historických udalostí, dlhoročnému odlúčeniu od blízkych a nemožnosti návratu do vlastnej krajiny, k vlastným vzťahom a milovanému domu, v ktorom si predstavovali budúcnosť. Toto všetko uniesli ľudia, ktorí žili blízko, na mieste kam možno chodíte na výlety – na Morave a stalo sa im to vlastne len pred pár rokmi. Bola to rodina Kaprálových a ich životný príbeh ma hlboko zabolel. Je to nielen príbeh ich rodiny, manželstva, rodičovstva, firmy, straty domova a krajiny, ale príbeh koncov, začiatkov, strachu, bezmoci, a opakovaného hľadania nádeje. Je to zároveň silný príbeh nám všetkým dostupného a úplne konkrétneho miesta pri Brne (Kapráluv mlýn, Říčky).
PS: choďte tam až po prečítaní knihy, uvidíte oveľa viac.

Knihu odporúča Dana Koníček Žilinčíková, poradkyňa a terapeutka centra Návrat v Banskej Bystrici

Vyberáme z detských kníh

Michael Engler – Das alles ist Familie, vydavateľ Arsedition, 2021

S dcérkou si žijeme život rodiny, ktorá je ako každá iná a predsa je v niečom iná. A o tom je tiež knižka Das alles ist Familie, ktorú sme si veľmi obľúbili. Jednoducho a zrozumiteľne predkladá malému čitateľovi pravdu o tom, že ideál rodiny dnes už dávno nespočíva v stereotypnom zložení otec, mama, dieťa. Nie, rodina je ďaleko nad vecou. Rodinu rodinou nerobia spoločné gény, rovnaký pôvod, náboženstvo, tá istá farba pleti, určitý počet ľudí či sexuálna orientácia. Rodinu spája láska a blízke vzťahy v nej. V akejkoľvek podobe je vzácna a jedinečná. Ilustrácie toto posolstvo nádherne dokresľujú. Nedržia sa žiadnych stereotypov ale vyzdvihujú diverzitu nás všetkých. V našom prípade tvorí rodinu mama, tato a naša dcérka, ktorá k nám prišla ako 13-dňové bábätko. A v tom vašom?

Knihu odporúča Eva Filová, PR a Fundraising

V. E. Schwab – Tmavší odtieň mágie, vydavateľ Slovart, 2023

Kniha Tmavší odtieň mágie, ponúka čitateľovi nie jeden ale rovno štyri magické svety. Je to o nachádzaní samého seba, učenia sa ako niekomu dôverovať, spoznávaniu a naberaniu prepojení medzi ľuďmi, no i o rodine. Ako nadšenému čitateľovi fantasy mi ponúkla všetko čo v knihe hľadám, je hlavne pre tie mladšie generácie- tínedžerov, no i dospelí si v nej nájdu svoje. Neskutočne sa mi páči ako autorka v knihe pracovala s roznorodými témami a všetko poprepletala tak aby do seba zapadalo, no nechalo i priestor na hádanie. Vytvorila komplexné postavy, ktoré nemožno ohodnotiť hneď počas prvého pohľadu a treba ich spoznávať. Je to prvá kniha z trilógie a verím, že ak vás zaujme, tak keď sa naskytne tá možnosť chytíte do ruky i zvyšné dve.

Knihu odporúča Karin Kriššáková, dobrovoľníčka v centre Návrat v Žiline

Z literatúry faktu odporúčame

Anselm Grün – Už nevládzem – liek na únavu zo života, vydavateľ Don Bosco, 2022

Dnes, ak nie si vyhorený, tak nie si in. Únava, vyhorenie, trauma, depresia sú frekventované sebaprezentovania sa. A riešenia, ktoré sa najčastejšie núkajú sú zamerané na hľadanie zdrojov v sebe samom. Mne sa to zdá neúplné. Benediktínsky mních, filozof a teológ, ktorého priebežne sledujem, ponúka stručný, ale komplexný pohľad na chorobu doby, ktorej sme sa oddali. Mobilizácia vlastných zdrojov v kombinácii s archetypálnymi meta zdrojmi, ktoré nás presahujú, sú overené časom a generáciami sa mi zdajú zmysluplnejšie.

Knihu odporúča Marek Roháček, predseda a zakladateľ Návratu

Hanh Tich Nhat – Bez bahna lotos nevykvete, vydavateľ Grada, 2019

Keď nás „západniarov“ spoznával súčasník, budhistický mních z Ázie, ktorý žil nejaký čas v Európe a USA, tak si všimol, že tu nie sme radostní a pokojní tak, ako by sme mohli byť. Som psychologička, možno preto ma zaujalo, že ponúka dostupné metódy, ako ošetrovať svoje rozbúrené emócie, keď prežívame nejaké trápenie. Poskytuje nápady aj na to, ako utrpenie premeniť dokonca na šťastie. Skúšam, trénujem. Zdá sa, že každému môžu z bahna vykvitnúť voňavé lotosy.

Knihu odporúča Denisa Ničíková, psychologička a koordinátorka centra Návrat v Žiline

Philippa Perryová – Toto mali čítať naši rodičiam, vydavateľ Tatran, 2020

Britská terapeutka ponúka vo svojej knihe láskavý a vtipný pohľad späť do minulosti ku koreňom našej výchovy cez kmeň našich súčasných vzťahov až po korunu a plody budúcnosti našich detí. Nedáva pritom presné návody, ale skôr inšpiruje pozrieť sa inak (raz zbližša, inokedy s väčším odstupom) na detské i dospelácke emócie a reakcie na druhých. Robí to cez psychologické výskumy, príbehy z každodenného života rodičov, ako aj krátke, sebareflexívne cvičenia. Jednu radu tu však predsa len nájdeme: „Nepúšťajte sa do boja proti tomu, čo a ako dieťa cíti.“ Uznanie a pochopenie pocitov je tou správnou cestou k otváraniu dialógu o tom podstatnom – v akomkoľvek vzťahu, v akomkoľvek veku.

Knihu odporúča Zuzana Gőcze Kucharová, psychologička centra Návrat v Bratislave

Bruce D. Perry a Oprah Winfrey – Čo sa vám stalo?, vydavateľ Eastone Books, 2022

V každodennom živote sa stretávame s deťmi i dospelými ľuďmi, ktorých správanie ovplyvňuje trauma. Sme ich opatrovateľmi, lekármi, učiteľmi, kolegami, susedmi, ľuďmi z ich komunity či okolia. Preformulovanie otázky ,,Čo ti je?“ na otázku ,,Čo sa ti stalo?“ nás ma naviesť k lepšiemu pochopeniu ich správania a následne nás primäť naň vedieť citlivo reagovať.
Prostredníctvom reálnych príbehov ľudí a zrozumiteľných vysvetlení fungovania mozgu, nám kniha umožňuje pochopiť, čo s mozgom robí trauma na úrovni jednotlivca, ale aj spoločnosti ako takej. No najmä má potenciál ponúknuť nádej, že náš mozog je plastický a je možné uzdravenie. A to najmä prostredníctvom dobrých vzťahov, zázemím v komunite a dôležitých terapeutických momentov. Vedeli ste, že aj niekoľko sekundová citlivá interakcia s človekom s traumou môže byť pre neho liečivá?

Knihu odporúča Ivana Bizoňová, PR a Fundraising

Kníhkupectvo Artforum je dlhoročným podporovateľom združenia Návrat. Ďakujeme za toto inšpiratívne a obohacujúce partnerstvo a zároveň i priateľstvo.