Zachytenie názoru dieťaťa alebo Ako rozumieť sebe

Je to veľká téma, nie je ľahké ju uchopiť a má mnoho dilem.

My v tejto téme lektorujeme zážitkové trojdňové semináre pre vyše 500 pracovníkov úradov práce, ktorí s deťmi komunikujú.

Má to svoje pravidlá. Napríklad jedným z nich je, aby sme svojím názorom neovplyvnili názor dieťaťa. Vyžaduje to istú zručnosť. Napríklad aby sme poskytli dieťaťu pocit bezpečia, aby sa s nami vôbec rozprávalo, dokonca otvorene, aby sme volili pre dieťa zrozumiteľné slová.

Cieľom rozhovoru nie je zistenie názoru dieťaťa, skôr jeho zachytenie (vnímate ten rozdiel?), alebo dokonca ani to nie. Ide o vytvorenie možnosti pre dieťa, aby sa samo vyjadrilo k zložitej situácii, v ktorej sa ocitlo. Našou rolou pri tom je zachytiť to čo najvernejšie a bez vlastnej interpretácie.

Fascinuje ma to. Na jednej strane to nie je ľahké, pretože (vraj, a ja tomu verím) neexistuje dieťa, ktoré nemá názor na okolnosti a vzťahy, v ktorých sa nachádza. (Osobný názor má aj niekoľko mesačné dieťa aj dieťa s postihnutím.) Existujeme ale my dospeláci, odborníci, ktorí názor dieťaťa nevieme zachytiť.

A tu sa zrazu nejedná o odbornú tému, semináre, o zručnosť v zosnímaní názoru dieťaťa, nakoniec ani o ten názor, ale o dieťa samotné. A takto s čistou mysľou vnímať dieťa dokáže len ten, koho ako človeka zaujíma dieťa ako človek. Je to životný postoj. Tu si s profesionalitou nevystačíme. Ak tomu dobre rozumiem, tak Dohovor o právach dieťaťa sa od svojho vzniku pokúša mobilizovať v nás ľudskosť.

Teda, JA sa pokúšam zaujímať sa o dieťa. To je cesta ako mu pomôcť.

A tu si opäť a znova pripomínam, čo ma učil prof. Zdeněk Matějček, že pomáhať znamená rozumieť. A to znamená rozumieť sebe, rozumieť dieťaťu a rozumieť kontextu.

Zaujímať sa o to, čo si dieťa praje je čarovné.

A čarovné veci sú tajomné a jednoduché zároveň.

Marek Roháček

zakladateľ a predseda Návratu