Podporte
nás
Adriána Krotká
1.11.2015

Vaše a naše inšpirácie – STOLUJTE SPOLU

Vedeli ste, že pri spoločnom rodinnom stole sa napĺňajú nielen dôležité fyzické ale predovšetkým psychické potreby dieťaťa?

Jedlo nie je len o napĺňaní dôležitej fyzickej potreby – nasýtiť sa. Aktivity spojené s jeho prípravou a konzumáciou sú každodennými príležitosťami, ako byť spolu, vzájomne budovať a posilňovať náš vzťah s deťmi a blízkymi.

Pozrite sa s našou psychologičkou a inými rodičmi na tému spoločného stolovania, ktorou sme odštartovali nový ročník projektu Aby RODINA bola DOMOV pre DETI. Až do júna budúceho roka sa budeme spolu s vami pozerať z pohľadu dieťaťa na JEDLO a spoločné aktivity v kuchyni. Otázka na obdobie september-október znela:

Stretávate sa denne spolu s deťmi pri stole alebo sa každý z vás naje vtedy, keď má chuť? Má podľa vás spoločné stolovanie pre rodinu nejaký význam?

Stôl spája alebo jesť spolu = byť spolu
o potrebe spolupatričnosti

Jesť spolu vytvára príležitosť byť spolu. Pomáha vytvárať vzájomnú dôveru a spolupatričnosť. Spoločné jedenie je v prvom rade o dôvere, že sa každému ujde, že si niekto neuchmatne a nezje viac ako mu patrí. Delenie sa o potravu je spoločná črta rodiny. Každé dieťa, ktoré cíti, že je milované, že niekomu a niekam patrí, sa prirodzene dostane do štádia vývinu, keď sa chce a potrebuje podeliť s inými. Toto dôležité obdobie súvisí s prejavovaním lásky, s pestovaním dôvery, ale aj s uvedomovaním si, čo znamená dávať – brať. Súvisí to so všetkým čo človek získava, keď žije v spoločenstve.

Zuzana Tomlyová
Každý deň sa snažíme raňajkovať a obedovať spolu. Jasné, že to má význam, lebo aspoň pri stole sme všetci spolu, ak sme cez deň rozlezení, rozbehaní a každý si robí svoju prácu …

Sona Ďurianová
Spoločné stolovanie upevňuje rodinu.


Spolupatričnosť sa prejavuje aj v povahových vlastnostiach. Niekto má v povahe držať spolu, byť súdržný, má pocit blízkosti, pocitu, že k niekomu patrí, že ho niekto miluje a on miluje niekoho. Spolupatričnosť je o dôvere, zbližovaní, láske – je o prepojenosti v bytí – je o odovzdávaní vzťahových hodnôt. Stolovať spolu má čaro, ktoré si deti s atmosférou i hĺbkou vzťahov potom prenášajú do svojich životov. Ako to bude v ich živote neskôr vyzerať, do veľkej miery záleží na nás.

Fiona Born
Vždy som si myslela, že každá rodina jedáva spolu, lebo u nás to tak bolo. Slávnostné obedy párkrát v roku sme mali v parádnej izbe pri veľkom stole na porceláne k kvetinkami. V bežné dni sme sa všetci k stolu nezmestili, ale zvyčajne nám deťom dali jedlo spolu s dedom a ockom, ženy sa najedli neskôr alebo s tanierom v ruke sediac na lavici. Ale všetci sme boli v kuchyni a rozprávali sme, často jeden cez druhého. Keď som vyrástla, zistila som, že moje „normálne“ nie je bežné všade. Bolo to smutné zistenie, keďže sa to týkalo môjho partnera. Veľmi rád prijal moje zvyky a v našej rodine jedávame pri spoločnom stole kedy sa len dá. Počas pracovných dní neraňajkujeme doma, takže stôl nás všetkých pokope vidí až večer. Je to vlastne kúsok dňa, keď spomalíme, vypočujeme si čo deti cez deň zažili. Soboty a nedele sú o dlhých spoločných raňajkách, pripravujeme si špecialitky, deti nám pomáhajú a už nás aj prekvapili, keď nás zobudili na nachystané raňajky. Syn minule do slohu napísal, že ľúbi lievance, lebo ich jedáva len v nedeľu. Nemáme časový harmonogram, jedlo si pripravíme keď máme chuť alebo sme hladní, víkendové raňajky sú niekedy v čase obeda. Ak sa stane, že niekto len má chuť na jedlo, aj tak sa k nemu niekto ďalší pridá. Pri spoločnom jedení celej rodiny sa vypína televízor a rozprávanie aj s plnými ústami je u nás povolené.

Ja sedím tu, tam mamina a tam tato
o potrebe niekam patriť

Mať (svoje) miesto pri stole, mať pevné miesto v skupine, je jasným znakom, že do nej patrím a mám isté postavenie. Je dôležité vedieť a cítiť to. Či a ako toto svoje postavenie deti vnímajú, závisí od toho, čo všetko ako rodičia robíme, či už vedome alebo nevedome.

Viera Kondelová
Pre našu rodinu má predovšetkým význam nedeľný obed – byť spolu, podieľať sa na ňom, slávnostne prestrieť a spoločnú modlitbu. Aspoň každú nedeľu cítime takým tým chystaním, prežívaním kúsok Vianoc. Ako mama to mám veľmi rada.

Pri jedle sa (ne)rozpráva
o potrebe zdieľať pocity a zážitky

V kuchyni sa dá hovoriť o čomkoľvek, je to priestor, ktorý neobmedzuje tému rozhovoru. Niektorí ľudia hovoria o stole ako o centre rodinného života, niektorí dokonca ako o oltári rodiny. Byť spolu pri stole je čas na spoločné vzájomné zdieľanie, na dôvernosť, na priateľstvo. Vytvára príležitosť na rozprávanie príbehov, riešenie problémov, na organizovanie spoločných rodinných aktivít.

Stôl je miestom, ktoré spája – ľudia radi sedia spolu a zdieľajú svoje radosti i trápenia. Mnohokrát, keď potrebujeme riešiť v rodine niečo dôležité, v kľude si sadneme a riešime to práve pri stole. Stôl ale vytvára aj bezpečnú vzdialenosť, ak je to potrebné.

Veľa vecí robíme samostatne, nie sme spolu. Preto keď spolu byť môžeme a sme, keď sa spolu rozprávame, je to vzácny čas – či už sa pritom smejeme alebo plačeme.

Janka Hricová Harčárová
Áno, spoločné raňajky s deťmi by som nevymenila za nič na svete, aj keď niekedy ten začiatok je „kde si?“, „už pod!“ a koniec ,,no už dojedzme a šup šup ideme“. Cez víkend je to spoločný obed aj s ocinom. 

Anton Illéš
Keď sme doma, vždy jedávame spolu – počas voľných dní aj obedujeme, počas pracovných raňajkujeme a večeriame spolu, deti chystajú stôl a potom upratujú, preberemie čo nás čaká alebo čo bolo počas dňa, kto sa ako mal, aj keď je to občas náročné, je to čas, ktorý radi trávime spolu. Máme 5 detí.

7 rád a inšpirácii pre rodičov

  1. Technické veci a rozdielny režim jednotlivých členov rodiny menia štýl rodinného života. Pokúste sa zladiť rytmus chodu jednotlivých členov a vyhradiť si spoločný čas, napr. každý deň pri spoločnej večeri. Skúste v kuchyni a okolo stola eliminovať veci, ktoré rušia či odpútavajú vašu pozornosť. Lepšie si tak vychutnáte jedlo aj prítomnosť vašich blízkych. Deťom to umožní lepšie si uvedomiť a spoznávať jednotlivé chute.
  2. Deti získavajú skúsenosti pozorovaním – učia sa od nás. Ak sa naučia vnímať okolie a ľudí okolo seba a pochopia, že to je normálne – venovať si navzájom v rodine pozornosť, nájsť si čas, aj keď ho nemáš nazvyš a akým spôsobom, ostane im to už navždy.
  3. Pohrajte sa spolu s deťmi s prestieraním, aby bolo stolovanie zábava a možno im tým aj zvýšite apetít ;).
  4. Spoločné jedenie v domácom prostredí vedie k uvoľnenosti. Medzi svojimi nemusíme sledovať, ako jeme a ako pri tom vyzeráme. Byť uvoľnený je príjemné a potrebné – myslite na to pri ne/kritizovaní.
  5. ,,Zavri ústa a jedz“, počúvalili sme často v detstve. Asi sami usúdite, že to nie je možné 😀 a je škoda ochudobniť sa o pravidelné spoločné rozhovory pri jedle.
  6. Počuli ste už o mrkanovaní? Využite s väčšími deťmi spoločné večery na rozhovory do mrku. Skúste im porozprávať niečo z vášho detstva či príbehy zo života vašej rodiny – mrkanujte spolu.
  7. Jedlo upokojuje samé o sebe. Mozog sa odkrví, svaly tiež, čo upokojí situáciu. Napríklad žiacke knižky sa podpisujú najlepšie v kuchyni a aj problém sa dá vyriešiť kľudnejšie pri jedle.


Interaktívnym rodičovským tričkom a detskými losíkmi odmeňujeme Janku Hricovú Harčárovú a Antona Illéša.


Už od novembra sa s vami budeme rozprávať na ďalšiu tému. Tešíme sa na vaše odpovede, ale najmä z toho, že sa budete inšpirovať od ostatných rodičov a pomôžete skutkom. Ak vás zaujímajú rady a inšpirácie na ďalšie témy, prečítajte si vyhodnotenia aj k ďalším otázkam pod tagom „Vaše a naše inšpirácie“

Adriana Krotká, psychologička v Centre Návrat Prešov

Článok je súčasťou projektu s IKEA „Aby rodina bola domov pre deti“, v rámci ktorého podporila včasné a komplexné služby rodinám v ohrození.

NAV IKEA logo 01n

arrow-right
Infolinka

nielen o adopcii