Príbeh môjho detstva – príbeh môjho rodičovstva

„To, čo sme v živote zažili, nám dáva silu, no niekedy nás to o ňu aj oberá. Zážitky určujú aj to, ako sa v živote správame k sebe a iným a preto je dôležité im porozumieť.

Pozývame Vás spolu s nami sa o týchto zážitkoch z detstva a rodičovstva porozprávať na víkendový pobyt do Vikartovského mlyna.“

Týmto motivačným textom sme pred pár týždňami pozývali rodinky stráviť s nami trojdnie jedného októbrového víkendu (16.-18.10.2015).

Téma pobytu nevznikla náhodou. Dlhodobo sa v Návrate zaoberáme otázkou, ako sa naše detstvo „podpisuje“ na našom ďalšom živote. Potešili sme sa, že naša výzva oslovila viacerých, a tak sme sa v zaujímavej zostave siedmych rodín, ktoré prijali deti a žijú s nimi realitu ich detstva a svojho rodičovstva, pustili do skúmania neprebádaného.

Snažili sme sa, aby sme spoločný čas trávili ako „malé a veľké deti“ – v piatok večer sme si spolu pochutnávali na vynikajúcich lievancoch s karamelom ako od babičky, v sobotu sme spolu stavali bunkre a neskôr sa vonku hrali na skrývačky.

(„Bunker“ – bezpečné miesto rodinky)

Pri nedeľných raňajkách si rodičia a deti vymenili role a z malých sa stali dospeláci a z veľkých ich ratolesti. (Bolo krásne to všetko sledovať.)

(Keď sa malí stanú veľkými…)

(…a veľkí malými)

Čas pobytu bežal neúprosne rýchlo, keď sme od rodičov (v komornej skupinke) chceli, aby sa v spomienkach vrátili do svojho detstva a spomínali na to čo bolo…, čo si pamätajú ako krásne zážitky. Dotkli sme sa aj toho, čo niekedy zranilo…, no centrum našej pozornosti sme venovali tomu, čo si odtiaľ – teda zo svojho detstva – priniesli do svojho rodičovstva. V čom sú dnes ako rodičia dobrí, no aj to, čo si zo svojho detstva dosycujú.

Nemenej zaujímavý bol „paralelný čas detí“, ktoré sa podobne ako rodičia rozprávali o tom, čo si zo svojho skoršieho veku pamätajú a ako si predstavujú svoju budúcnosť. Tú sme napokon s rodinkami spolu zaujímavo naplánovali.

(Aká je moja vysnívaná budúcnosť?)

(Aká je naša vysnívaná budúcnosť?)

Ani sme sa nenazdali a bol tu záver. Ako vždy z úžasnej štedrosti a starostlivosti p. Svitaňa a jeho rodiny (miestodržiteľov Vikartovského mlyna) sa ťažko odchádzalo a ešte ťažšie sa lúčilo s rodinkami, ktorých príbehy veľmi dôverne poznáme, pretože sme ich mohli sprevádzať od času, keď sa ešte len pripravovali na prijatie dieťaťa, či keď mali deti pár mesiacov či rôčkov až po súčasnosť, keď niektoré z detí sú už dospelé alebo vstupujú do obdobia dospievania. Aj tento spoločný čas nás posilnil. A veríme, že posilnil aj rodičovstvo rodičov a detstvo ich detí.

Ďakujeme.

Organizačný tím Centra Návrat v Prešove

Pobyt sme mohli realizovať vďaka podpore Holandskej obchodnej komory.