Páračky na pobyte náhradných rodín

Zažili ste niekedy páračky? Ja si pamätám na takýto vzácny čas u mojej starkej. Boli to dlhé zimné večery v starkinej kuchyni. Zišli sa susedky, kmotry, tetky z ulice. Všetky mali šatku na vlasoch, sedeli okolo stola pri kôpkach peria. Pierko za pierkom brali do rúk, oddelili mäkké páperie od kostrnky. Ruky pracovali a ženy sa rozprávali. Trochu klebety z dediny, trochu o živote, zaznelo aj veľa „múdra“, chvíľami ticho. Bolo tam veľa spolupatričnosti, veselosti i nostalgie. Takto si to pamätám. Starká ženám nachystala čaj a „pampúšiky“, kvôli ktorým sme sa my deti obšmietali okolo stola. Po pár dňoch sa táto „svojpomocná“ skupinka presunula do inej kuchyne v dedine, popárať perie od iných husí, prerozprávať ďalšie príbehy. Dodnes si to pamätám, zážitok človečenstva, jeden pre druhého obohatením. 

Presne na toto som myslela, keď sme do programu pobytu náhradných rodín v Trenčíne – Kubrici zaznačili tému večera – Páračky.

Bol to pobyt jednorodičovských rodín, pätnásť mám, jeden tato, hŕba skvelých detí, tím zo žilinského Návratu s dobrovoľníkmi z rôznych kútov Slovenska. Cez deň sme sa rozprávali o zdrojoch sily pre jednorodičov, inšpirovali sme sa navzájom skvostami z našich knižníc, venovali sme sa spoločnému tvoreniu rodičov s deťmi. Sobotu s nami strávila Oľga Hátasová, laická poradkyňa Návratu, ktorá s nami zdieľala svoju cestu „single“ mamy. Vypili sme s ňou nejednu kávu. Deti mali program s oduševnenými dobrovoľníkmi. Nechýbalo spoločné rodinné fotenie, ani prechádzka a relax. Celým pobytom sa nieslo vedomie, že najväčším zdrojom sily pre rodiny sú vzájomné vzťahy, posilou sme si navzájom.

Oba zimné večery jednorodičovského pobytu boli úplne špeciálne – páračky. Akurát namiesto peria sme v rukách žmolili mäkulinkú vlnu. Takú, z ktorej sa dá bez ihlíc upliesť šál. Na výber bola farba vlny, ale aj budúci majiteľ šálu. Niekto plietol sebe, ďalší tvorili šálik pre svoje dieťa. Ruky sa hrali s vlnou, ale inak to bolo ako na dedinských páračkách.  Rozhovory – trochu o živote, o skúsenostiach ťažkých aj krásnych, zaznelo veľa „múdra“, rôzne príbehy, chvíľami len ticho. Nechýbali čaj a koláčiky (občas prišlo na koláčik niektoré z detí). Bolo tam veľa spolupatričnosti, veselosti i nostalgie. Dodnes si to pamätám, zážitok človečenstva, jeden pre druhého obohatením.

Eva Stanková

Pobyt sa uskutočnil aj vďaka podpore Nadácie pre deti Slovenska z grantového programu Hodina deťom, ktorá podporila projekt Návratu: Nech žiadny rodič nie je sám.