Otec a mama zohrávajú v živote dieťaťa odlišné role, žiadna z nich však nie je viac či menej významná. Tak ako otec nemôže v živote dieťaťa nahradiť mamu, tak ani mama nenahradí otca.
Pre dieťa je však dôležité, aby vyjadrené slovami pána profesora Matějčeka, „otec za niečím stál a za niečo stál“. O tom, za čím stoja a za čo stoja otcovia prijatých detí sme mali možnosť zažívať na víkendovom pobyte vo Vikartovskom mlyne ešte v októbri.
V priebehu celého pobytu postupne vytvárali myšlienkovú mapu vyjadrujúcu osobnú skúsenosť s otcovstvom reflektujúc svoju osobnú minulosť, prítomnosť a budúcnosť.
Prvú časť tejto mapy – MINULOSŤ – tvorili reflexie na ich otcov. Pomocou obrázkov rôznych typov otcov zo známych filmov a rozprávok hľadali odpoveď na otázku: „Na koho sa môj otec podobal?“ A v sérii nedokončených viet: „Môj otec…,“ mali možnosť vyjadriť, ako uvažujú o svojich otcoch.
PRÍTOMNOSŤ bola venovaná primárne otcom prítomným na pobyte. Cez koláž sa zamýšľali nad tým, čo by o nich povedali ich deti. Manželky sa rovnakou technikou pokúsili vyjadriť: „Čo by o svojom otcovi povedali naše deti?“
BUDÚCNOSŤ bola zastúpená vzájomnými odkazmi. Zadanie pre písanie odkazov bolo odlišné. Ženy písali odkaz manželom, v ktorom mohli vyjadriť, čo na nich ako otcoch oceňujú a k čomu by ich rady povzbudili. Zadanie pre mužov nadväzovalo na vyššie spomenutú ústrednú myšlienku pobytu a znelo: „Čo z toho, čo som dostal od svojho otca, chcem odovzdať svojim deťom?“
Všetky odkazy aj s tými, ktoré písali deti otcom na záver spoločne vložili do rodinnej fľaše, ktorej obsah si mali prečítať až doma.“
Deti o svojich otcoch…
Aký je môj ocko, čo vie ocko, aké je miesto otca v mojom živote?…To boli nosné otázky našich 3-dňových aktivít s deťmi.
Ale pre deti bola na nejaký čas priorita vidieť sa po dlhom čase covidu a môcť byť len tak spolu. Až časom sa nám ich podarilo vtiahnuť i do našej hlavnej témy – otcovstvo. Hľadanie odpovedí počas aktivity „Môj ocko je…“ bolo asi najťažšie. Vďaka našim inšpiráciám, príkladom i výpovediam iných sa nechali vtiahnuť a rozhovorili sa.
Niektoré deti si s našimi otázkami poradili hravo, bez problémov sadli za stôl a kreslili alebo písali. Niektoré sa dlho zamýšľali a chceli zachytiť všetko, čo s ockom robia, čo všetko ich ocko vie. Nechceli zabudnúť na nič. A niektoré to zase riadne potrápilo, nevedeli si s tým poradiť, nevedeli čo napísať. Aby neublížili? Či skôr nevedeli ako povedať, že túžia po tom, aby to bolo inak, ako to je?
Čo s človiečikom urobí obyčajná otázka. A koľko vecí zrazu viete odčítať – subjektívnu pohodu, pocit šťastia, radosť aj smútok, zmätok, hnev, neistotu. Postupne sa vám, ako pozorovateľovi, veci vyjasňujú a zisťujete, ako sa deti vzťahujú k sebe, k iným deťom. A aj k otcovi. Ako sa s ním majú? Aký je ich vzťah? Vzťah OTEC – DIEŤA?
Toto je na víkendových pobytoch rodín pre nás veľmi vzácne, že ich môžeme vnímať dlhší čas v spoločnom priestore a uvidieť ich vzťah v inom, novom svetle a kontexte. A potom z toho vieme ťažiť ešte dlho v následnej individuálnej práci.
Tím Centra Návrat v Prešove
Tento pobyt sa mohol realizovať vďaka podpore Unicredit Foundation.
Newsletter
Pozývame vás do sveta našich príbehov. Prihláste sa na odber mimoriadnych správ z Návratu.
