Podporte
nás
18.10.2024

Keď hra lieči – sympózium venované Terapii hrou

V Návrate sa vzdelávame pravidelne, pretože profesijný rozvoj je pre nás mimoriadne dôležitý. Je teda prirodzené, že sme si nenechali ujsť možnosť zúčastniť sa na Sympóziu venovanom terapii hrou – KEĎ HRA LIEČI. V septembri ho zorganizoval Inštitút terapie hrou v Bratislave (PTI) v spolupráci s IC – PTA (Medzinárodné konzorcium pre asociácie terapie hrou).

Sympózium bolo určené pre pre odborníkov a odborníčky z pomáhajúcich profesií a Ministerstvom školstva SR bolo akreditované ako inovačné vzdelávanie. 

Kolegyne z našich centier sa zúčastnili na vybraných prednáškach i workshopoch, ktoré boli pod taktovkou svetovo uznávaných odborníčok z USA a Veľkej Británie: Sue Bratton, Maggie Fearn, Linda E. Homeyer a tiež Zuzany Dubekovej, priekopníčky Terapie hrou a filiálnej terapie na Slovensku a v Českej republike.

Program bol skutočne výborne vyskladaný. Dvojdňová konferencia prebiehala v duchu KEĎ HRA LIEČI. Worskhopy sa venovali témam ako: 

– uzdravenie z následkov interpersonálnej,

– expresívne techniky pre staršie deti, skupiny a rodiny,

– terapia hrou v prírode, 

– sandtray/terapia v piesku.

Naše kolegyne sa možno veľa hrali, oveľa viac sa však naučili. Prečítajte si, ako jednotlivé časti programu vnímali ony.

„Predpokladom pre uzdravovanie dieťaťa, s ktorým vstupujeme do terapie hrou, je vzťah založený na dôvere. A prvým krokom k dôveryhodnosti je dať dieťaťu vedieť, čo už o ňom ako hrový terapeut viem. Na konferencii nám Maggie Fearn odovzdala cennú inšpiráciu, ako citlivo prerozprávať dieťaťu jeho príbeh cez projektívnu hru v piesku. Rozprávanie príbehu trvá najviac 6 minút. Sú to však veľmi dôležité minúty.“

„Pripomenula som si, ako nám deti vedia presne ukázať, čo spracovávajú i ako!, kde sú vo vývoji, i čo od nás potrebujú, ako je aj malý mozog uspôsobený sa vynájsť, si pomôcť, ako hľadá a častokrát aj nájde spôsob spracovania i pochopenia aj náročných vecí , na čo sú potom na seba niektoré deti aj patrične hrdé. Uvedomila som si, že nie všetko dieťa vie i chce prehrať pred rodičom, a to i napriek blízkosti a bezpečnosti vzťahu, že niekedy potrebuje sprevádzanie niekým iným, že dôvera dieťaťa v terapiu je niečo prirodzené.“

„Heslo do nášho dňa, ale aj do našej práce s klientmi pri expresívnych technikách, pri piesku, pri hre bol pozdrav domorodého kmeňa ZULU – „SAWUBONA‟ – čo znamená I wish to see You and Know You – chcem ťa vidieť a spoznať odpoveď na to je „SIKHONA‟ – čo znamená „I am here to be Seen“ – som tu, aby som bol videný.‟

Zaujal ma napríklad vzhľad herničky, že bola jednofarebná, drevom dekorovaná, takmer všetko v nej bolo jednoliate, nerozptyľujúce, farebne nedominantné, čo navodzovalo  rovnocenné podnety. A tiež alternatívna možnosť prenosného pieskoviska vo forme rybárskeho kufríka alebo kozmetického, viacúrovňového, postupne sa otvárajúceho. Na workshope som si tiež opätovne uvedomila, že nemôžeme nikoho donútiť, aby sa cítil bezpečne.‟

„Pre mňa osobne to bolo povzbudením pre prácu so staršími deťmi a mládežou. Uvedomila som si, že ja ako sprevádzajúca osoba nepotrebujem interpretovať ani mudrovať nad rôznymi významami a zmyslom toho, čo klient vytvoril, ale že najsilnejšie je moje sprevádzanie ho emóciou, prežívaním, keď tvorí a vyjadruje sa. Páčilo sa mi povzbudenie a inšpirácia ako s danými technikami pracovať so skupinou – ako sú použiteľné, ako vedia byť výpovedné o dynamike rodiny či skupiny, o vzťahoch.“

„V nedeľu a pondelok sme okná herne otvorili do prírody. Vedení Meggy sme zakúsili liečivú silu prírody v zážitkových aktivitách. Vo zvedomení si jednotlivých zmyslov – či už zraku, sluchu, hmatu a kože ako jedného z najväčších zmyslov – sme okúsili prírodu a jejschopnosť pomáhať a uzdravovať.  Druhý deň síce počasie neprialo tomu, aby sme boli priamo v lone prírody, no nič to neubralo na kvalite a množstve inšpirácií v tom, ako aj napríklad práve v nepriazni počasia priniesť prírodu do herne. Prostredníctvom rôznych prírodných materiálov sme mohli sprítomniť a modelovať seba, vytvárať si svoj vlastný obraz a skrze obraz vysloviť rôzne vnímania seba samého. V dialógu s druhým – sťaby terapeutom sa postupne začal vynárať potenciál liečivého vzťahu s tým, kto nás sprevádzal podporený prírodou ako ďalším liečiteľom.“

„Workshop Sandtray – terapia v piesku viedla Linda E. Homeyer, profesorka z Texaskej univerzity, skvelá odborníčka na terapeutickú prácu s hrovým pieskoviskom. Práca s pieskom a miniatúrnymi figúrkami sa dá využiť s deťmi, dospelými, s jednotlivcami, rodinami aj skupinami. Pieskovisko prináša úžasnú možnosť vyskladať si v malom svoj svet a pozrieť sa naň z rôznych uhlov pohľadu v sprievode terapeuta.

„Počas workshopu Sandtray – terapia v piesku, ktorý viedla významná lektorka Linda E. Homeyer sme sa venovali tomu, ako funguje mozog pri práci v piesku, prešli sme konkrétnymi praktickými poznatkami o tom, ako využiť piesok pri práci s tínedžermi a celými rodinami a v neposlednom rade sme sa veľa hrali. Stíšili sme sa a pracovali vo dvojici, čo nám umožnilo lepšie porozumieť, ako to má klient, keď vyjadruje svoje skúsenosti cez prácu v piesku.

Kazuistiky Lindy E. Homeyer a jej skúsenosti so sandtray terapiou s celými rodinami a dospievajúcimi ma veľmi zaujali. Zdieľala s nami tiež (až neuveriteľné) výsledky výskumov – metaanalýz potvrdzujúcich veľkú účinnosť účinku Sandtray terapie na vzťah rodič – dieťa. Ako povedala Margaret Lowenfeldová „Deti myslia rukami“. Je pre mňa zakaždým nanovo prekvapujúce, koľko vieme o tom, čo si deti myslia, zistiť sledovaním ich hry, počúvaním očami, ak nám to dovolia.“

Ďakujeme organizátorom sympózia, a teda hlavne Zuzane Dubekovej, nositeľke myšlienky celého tohto podujatia, za úžasne a zmysluplne strávený spoločný čas. Zároveň tiež ďakujeme organizátorom za možnosť zvýhodneného poplatku pre neziskové organizácie.

Fotografie: archív pracovníkov Návratu, archív PTI – Inštitút terapie hrou

arrow-right
Infolinka

nielen o adopcii