28.11.2024

Jesenný víkendový pobyt alebo budú naši svatovci Rómovia?

Začiatkom októbra sme na Sigorde organizovali jesenný víkendový pobyt s témou Pravda o rómskom pôvode môjho dieťaťa. Veľmi sme sa naň tešili, no zároveň sme cítili rešpekt a zodpovednosť, pretože pobyt sa kompletne do posledného miesta aj s náhradníkmi zaplnil už do 15 hodín od odoslania pozvánok. Zariadenie, ktoré sme vybrali, pobytové centrum rómskej misie SAVORE SIGORD, však ponúklo potrebný priestor pre viac rodín, viac detí, viac pohybu a priam si žiadalo žiť témou nášho pobytu.

Podobný pobyt sme mali naposledy pred 10 rokmi. Z detí, čo tam vtedy boli ako bábätká či lezúni, vyrástli tínedžeri, ktorí vedia, že sú rómski a s nadhľadom i pokojom ich baví sa o Rómstve ako o súčasti ich života aj rozprávať. Ich rodičia im totiž o tom hovorili s láskou, možno s obavami, ale aj s očakávaním celoživotného dobrodružstva. Preto tento pobyt ani nemal za cieľ, pýtať sa a rozprávať o tom, či vôbec a ako budovať rómsku identitu prijatého dieťaťa. Toto považujeme za samozrejmosť a v procese prípravy na náhradné rodičovstvo kladieme na to dôraz.

Skôr sme sa zamerali na výzvy a situácie v živote rodičov prijatého dieťaťa, ktoré im možno ani na prvú nenapadnú, napríklad:

že je veľmi pravdepodobné, že si ich dieťa nájde rómskeho partnera či partnerku a oni sa stanú súčasťou rómskej rodiny v nejakej miestnej komunite,
alebo, že ich dieťa pozve jeho rómsky spolužiak k sebe domov na „nocovačku“, či pohrať sa spolu popoludní,
ako bude ich dieťa vnímať okolie a čo majú o pôvode vedieť susedia, širšia rodina, kamaráti, cestujúci v autobuse, či predavačky v obchode.

Práve na tieto situácie, výzvy i dilemy sme sa chceli zamerať a vytvoriť rodičom priestor na to, aby mohli uvažovať nad tým, čo s nimi tieto predstavy či reálne skúsenosti, robia, ako nad tým uvažujú, čo im pomáha, prípadne, čo by potrebovali, aby na to boli pripravení.

Pokračovanie v rómskej otázke nabralo ďalší rozmer v skupine detí, v ktorej sme mali príležitosť poznávať a aktívne premýšľať nad tým, či rómstvo má šancu prejaviť sa aj u detí žijúcich u „bielych rodičov“. Tomuto skúmaniu predchádzala otázka, že ako sa vlastne tvorí identita, ako sa vytvárajú presvedčenia o tom, čo je to to rómske v človeku.

Úžasné bolo pozorovať neutíchajúcu chuť detí naháňať sa za loptou, byť neustále v pohybe i opakovanú snahu niektorých drobcov byť na „úteku“. A samozrejme skvelých tínedžerov, ktorí vedia a stoja si za tým, kým sú. Slávka Andilová, sociálna pracovníčka Centra Návrat v Prešove

Či je to o muzikálnosti, spontánnosti, hravosti, živosť, energia, temperament, ktorý vidieť i cítiť? A kedy je to všetko „ozaj rómske“…? Hľadali sme spôsoby, ako všetko si toto mladý človek v sebe uprace, aby si našiel svoje miesto v spoločnosti, čo môže byť stále výzvou nielen pre tínedžerov ale aj pre ich náhradných rodičov.

„Fascinujúcou bola pre mňa skupinka so staršími deťmi a rozhovor s nimi, keď sme priamo hovorili o tom, kto je Róm, aj o tom, čo o Rómstvo vieme. Musím sa priznať, že som sa sama od detí priúčala, ako o tom premýšľať, ale aj čo je dobré vedieť a že jednou z charakteristík je aj jazyk a že ten rómsky vôbec nie je ľahký. No znie zaujímavo. Spolu sme sa skúsili naučiť najprv to, ako sa volám: „Vičinav Alena.“ Ale aj časť z modlitby otčenáš: „Dade amaro, so sal pro upripen te avel ašardo tiro nav, Tiro thagaris te avel.“ Ten otčenáš nebol pre nás iba modlitbou, ktorá má kresťanský rozmer, ale aj príležitosťou na hovorenie o svojom pôvodnom otcovi a mame, teda o rómskych rodičoch, čo o nich ktoré z detí vie a aký k nim a s nimi má vzťah.“ Alena Molčanová, koordinátorka Centra Návrat v Prešove

Mali sme aj dohodnutých hostí, ktorí však napokon nemohli prísť. Tak sme si prizvali iných láskavých rómskych ľudí a nemuseli sme ich ani dlho hľadať. Boli to presne tí istí, ktorí sa o nás počas celého pobytu starali. Okrem toho, že pre nás varili chutné jedlá, aj tie rómske, nám dávali aj kúsok svojho srdca.

Otec Martin Mekel hovoril o svojich skúsenostiach, o pastorácii a rodinám dal tiež dôležitú radu: „Nájdite si rómsku rodinu, vám rovnocennú, a budujte si priateľstvá.“ Náhradným rodičom tiež v mene celého personálu adresoval vzácne slová ocenenia za ich rozhodnutie prijať rómske dieťa: „Ďakujem všetkým náhradným rodičom, ktorí prijali naše deti…, že sa o nich staráte, keď my sa o nich postarať nevieme a že nerobíte rozdiely. Zo srdca ďakujem.“

Veľká vďaka patrí opäť aj našej úžasnej parte ostrieľaných dobrovoľníkov, ktorí sa znova dobre zhostili svojej úlohy a aj napriek obrovskému počtu účastníkov všetko s pokojom či humorom zvládli.

„Rómstvo bolo spájajúcim prvkom nášho pobytu a my veríme, že sme prispeli k tomu, aby sa deti cítili pochopené, prijaté, nejakým spôsobom „rovnaké“ – keďže väčšinou sa venujeme práve téme inakosti, odlišnosti.“ Alena Ileninová, sociálna pracovníčka Centra Návrat v Prešove

Z pobytu sme odchádzali povzbudení, spojení a obohatení. Vieme, že takýchto pobytov by malo byť viac. Preto veríme, že sa s touto témou stretneme opäť, ale určite skôr než o 10 rokov.