Dieťa v bezpečí aj v krízovej situácii

Už druhý rok sme sa zameriavali v rámci projektu Dieťa v bezpečí aj v krízovej situácii na psychické bezpečie detí v školách, ktoré sú najdôležitejším prostredím detí mimo rodiny. To, ako sa deti v škole cítia má významný vplyv na to, ako sa učia, ak je ich mozog v strese, nedokáže dobre myslieť a sústrediť sa. Z dlhodobého hľadiska je ale snáď ešte dôležitejšie, že to ako sa deti cítia v škole má vplyv na to, ako sa budú cítiť v živote v iných prostrediach, v práci, ako si budú vytvárať vzťahy s novými ľuďmi, rovesníkmi aj autoritami, aký vzťah budú mať k učeniu sa novým veciam a k práci. Ako budú dôverovať svetu.

Rodinám, ktorých deťom sa v nejakom ohľade v škole dobre nedarí vo vzťahoch s učiteľmi či spolužiakmi, ktoré sa nevedia dobre adaptovať na školské prostredie, sme ponúkali sprevádzanie v komunikácii so školou. S učiteľmi a odbornými tímami  či vedením škôl sme hovorili o tom, ako sa cítia a premýšľajú deti, ktoré zažili ranú traumu, odlúčenie od vlastných rodičov a prechod z jednej rodiny do druhej, niekedy aj viacnásobný, ako pracuje mozog detí, ktoré prežívajú doma ťažké životné situácie a nevyrastajú v láskavej a bezpečnej atmosfére. Dôležitým bodom je už samotný vstup dieťaťa do školy, preto sme vopred pripravovali náhradných rodičov na to, aké ťažkosti môže mať ich dieťa a čo mu môže pomôcť. Povzbudzovali sme k stretnutiu s učiteľkou už pred začiatkom školského roka, k tomu, aby dieťaťu hľadali v škole bezpečnú vzťahovú osobu, prípadne aby počítali s tým, že môže potrebovať asistenta. V 10 školách sme sa takto stretli s viacerými členmi odborného tímu (vedenie školy, triedna učiteľka, školský psychológ, asistent, špeciálny pedagóg,…), aby sme spoločne hľadali možnosti, ako vytvoriť dieťaťu dobré podmienky na mieru. V ďalších 5 školách sme komunikovali individuálne s triednou učiteľkou dieťaťa. Teší nás, že nás častejšie ako v minulosti oslovia samotné školy, čo je dobrý základ budúcej efektívnej spolupráce.

Obdobie dištančného vzdelávania prinieslo aj v tomto ohľade nové výzvy, deti aj rodičia sa ocitli v nových situáciách. V niektorých rodinách dochádzalo k častejšiemu napätiu, v niektorých sa naopak vytvoril priestor byť viac spolu, chodiť do prírody, robiť doma viac spoločných aktivít, od učenia cez hry až po spoločné varenie. Čo sa týka vzdelávania, niektorým deťom domáce vyučovanie vyhovovalo, znížil sa ich stres a učilo sa im lepšie a dosahovali aj lepšie výsledky. Žiaľ, veľa detí aj spomedzi našich rodín ostalo akosi mimo systému, na čo sme sa snažili rýchlo reagovať. Z našich kolegov sa stali neplánovane doručovatelia materiálov a pracovných listov medzi školami a rodinami, ale aj doučovatelia cez messenger, na tento účel sa nám podarilo nájsť aj dobrovoľníkov – odľahčovačov, ktorí sa venovali deťom na diaľku.

Aké rôzne témy týkajúce sa školy sme riešili?

S rodičmi sme riešili prechod dieťaťa na inú školu, prechod na iný stupeň školy, adaptáciu na prvý ročník, vstup do MŠ, šikanu (špeciálne citlivo s ohľadom na rómsky pôvod dieťaťa), správanie a prospech, doučovanie, prípravu na reparát, ťažkosti v správaní, priebežné celoročné sprevádzanie v komunikácii so školou. Špeciálnu pozornosť sme venovali vstupu detí do materskej školy, ktorá je prvým sociálnym prostredím mimo rodiny, kam dieťa vstupuje. Deje sa to tiež v citlivom vývinovom období. Každé dieťa je na vstup do škôlky pripravené v inom veku a o to viac to platí pri deťoch, ktoré prišli vyrastajú v náhradnej rodine a ich vzťah s mamku či ockom sa buduje postupne a dlhší čas. S viacerými rodičmi sme citlivo zvažovali, čo bude pre ich dieťa dobré a ako vstup do škôlky vopred ošetriť a ako sledovať, či sa tam dieťa má dobre a nebude to mať negatívny vplyv na vzťah dieťaťa k rodičom.

S učiteľmi a odbornými tímami škôl sme na stretnutiach hovorili o tom, ako vytvárať prostredia emočne bezpečného pre deti s náročným životným príbehom. Že pre dieťa môže byť významné, ak má v škole bezpečnú vzťahovú osobu, niekoho, za kým môže prísť, komu dôveruje a vie, že u neho nájde prijatie. Edukovali sme ich o potrebách detí z náhradných rodín, hľadali sme prístup, ktorý by redukoval nevhodné správanie dieťaťa.

Brožúra Školák v náhradnej rodine

Brožúru Školák v náhradnej rodine vydanú v novom upravenom vydaní v roku 2019 sme sa rozhodli dotlačiť a rozoslali sme ju do viac ako 80 štátnych aj súkromných CPPPaP aj so sprievodným listom. Taktiež sme veľa brožúr rozdali do škôl, s ktorými sme v kontakte. Vyše 60 brožúr sme rozoslali do pestúnskych a adoptívnych rodín, ktoré si ich od nás vyžiadali, aby ich dali učiteľom svojich detí. Zakúpiť sa dajú v našich Centrách Návrat alebo na adrese anna.kratochvilova@navrat.sk.

Semináre a workshopy pre učiteľov

V projekte sme sa tiež chceli zamerať na vzdelávanie učiteľov v téme ranej traumy a vzťahovej väzby a ich vplyvu na učenie a socializáciu detí a v téme FAS – fetálny alkoholový syndróm, ktorí sa často týka detí z náhradných rodín aj rodín v ohrození a často sa zamieňa s ADHD alebo poruchami správania. Zo 4 plánovaných odborných seminárov pre učiteľov a iných školských zamestnancov sa nám podarili zrealizovať kvôli situácii s Covid-19 2 semináre naživo a 1 online a ďalšie tri (2 s témou FAS) už máme naplánované na jar 2021 v Bratislave a Námestove. Realizovali sme semináre Atlas bezpečia v Žiline, Ohrozená rodina a jej vplyv na dieťa/žiaka v procese edukácie pre MPC v Prešove a vzdelávanie odborníkov zo škôl, úradov, polície na tému Dieťa s náročnými životnými okolnosťami v školskom prostredí, v projekte Prevencia a ochrana detí pred násilím v Bratislave.

Širšiu učiteľskú verejnosť sme chceli osloviť aj na konferenciách, ktoré sa tiež kvôli Covid-19 odložili na jar 2021, vystúpime teda na konferencii VUDPAP a Učíme pre život.

Webstránka skola.navrat.sk

Na špecializovanej webstránke skola.navrat.sk sme doplnili novú sekciu Poradňa, ktorá je interaktívna, učitelia aj rodičia na nej môžu klásť otázky, ktoré zodpovedia naši kolegovia alebo kontaktujeme iných odborníkov. Ale aj samotní učitelia môžu reagovať a vymieňať si skúsenosti medzi sebou. Veríme, že sa nám bude dariť stránku ďalej propagovať, aby z nej malo úžitok čo najviac učiteľov, rodičov, a teda v konečnom dôsledku detí s ťažkým životným príbehom.

Projekt Dieťa v bezpečí aj v krízovej situácii sme realizovali s aktupodporou Nadácie Orange.