Čas strávený medzi „svojimi“

Ďalší outdoorový výlet sme pre deti a mladých pripravili uprostred letných prázdnin. Cieľom našej cesty, ktorú sme absolvovali vlakom a tatranskou električkou, boli Vysoké Tatry. Z prešovskej stanice vyrazila ráno skupina 11 detí a troch lektorov, ku ktorej sa počas cesty pridali ešte traja chalani, takže z nás nakoniec bola sedemnásťčlenná skupina. S malým meškaním sme dorazili do Starého Smokovca, kde sme sa zrýchleným presunom dostavili na miesto našej prvej zastávky – zábavný park Tricklandia.

Prekonávali sme gravitáciu v antigravitačnej miestnosti, hľadali správnu cestu v zrkadlovom bludisku, či obdivovali nekonečnú knižnicu a naše zmysly boli po celý čas vystavené optickým klamom a ilúziam. Bolo to dobrodružné nielen pre nás, ale aj pre samotný personál zábavného parku, ktorý bol naopak vystavený nespútanej aktivite našich detí. Po tejto záplave zmyslových klamov sme dopriali aj našim fyziologickým potrebám a dali si prestávku na krátke občerstvenie. Zároveň sme museli prehodnotiť časové aj fyzické možnosti našej skupiny a urobiť zmenu v našom cestovnom pláne.

Rozhodli sme sa ostať v lokalite Starého Smokovca a zvolili sme jednu z ciest smerom na Hrebienok s otvoreným cieľom, podľa aktuálneho stavu atmosféry v skupine. Pomalým krokom a s viacerými zástavkami sme sa dostali približne do polovice cesty pod úpätím Slavkovského štítu. Tu sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna, väčšia skupina zostúpila naspäť do Smokovca a zvyšný čas využila na nákup suvenírov. Druhá, menej početná pokračovala v stúpaní až na Hrebienok, kde sme sa cestou občerstvili šťavnatými čučoriedkami a pokochali výhľadom na tatranské štíty i na podtatranskú kotlinu. Po dvoch hodinách sme sa znovu spojili, aby sme sa ešte pred odchodom občerstvili chutnou točenou zmrzlinou.

Z Tatier nás vyprevádzali prvé kvapky prichádzajúceho dažďa, ktorý sme sledovali nad štítmi spoza okien tatranskej električky. V plnej zostave, zdraví, unavení, ale obohatení o nové zážitky, sme sa vo večerných hodinách vrátili do Prešova. 

Druhý augustový štvrtok sme zrealizovali už v poradí tretí letný výlet pre deti a mladých z náhradných rodín a rodín v ohrození. Tentoraz sme sa rozhodli preskúmať okolie obce Lipovce ležiacej na rozhraní dvoch pohorí Branisko a Bachureň, ktoré oddeľujú regióny Spiš a Šariš. Deväťčlenná skupina sa v tento tropický deň vliekla celé dopoludnie chladivým a tienistým prostredím Lačnovského kaňona.

Po krátkej obedovej prestávke sme sa presunuli ku jaskyni Zlá diera, kde nás počas jej obhliadky čakalo príjemných 7°C. Našu cestu sme ukončili zostupom do obce Lipovce, odkiaľ sme sa po malom osviežení vrátili autobusom naspäť do Prešova. Za nami bol fyzicky ale aj psychicky náročný deň, keďže od viacerých účastníkov to vyžadovalo veľa úsilia konať tímovo a zodpovedne.

Niekedy na jar prišla do nášho centra Andrejka so svojou náhradnou mamou a ako tak skúmala jeho priestory, vyslovila vetu: „Čo keby sme tu mali noc v Návrate!?“

Tento výborný nápad sa nám podarilo zrealizovať tretí augustový štvrtok. Šesť detí z náhradných rodín zložilo podvečer v našich priestoroch svoje spacáky a karimatky. Pri úvodnom zoznamovacom kolečku sa spontánne a otvorene rozprávalo aj o tom, kto a kedy bol prijatý do náhradnej rodiny a v akej forme náhradnej rodinnej starostlivosti je.

Po krátkom čase strávenom v blízkom parku sme večer vyrazili na obhliadku mesta Prešov z vyhliadky Vodárenskej veže, ktorá sa týči nad centrom mesta. Hoci niektorí museli prekonávať strach zo stúpania po 135. schodoch do výšky 29 metrov, všetci sme to statočne zvládli a z výšky každý hľadal miesto svojho domova, kde žije so svojou rodinou. Pri pohľade na prešovskú pôrodnicu sme sa dozvedeli, že nikto z nás sa tam nenarodil, ale že každý má svoje korene v rôznych častiach Slovenska, či dokonca v zahraničí (ČR).

Keďže sme počas výstupu vyhladli, naše kroky viedli do jednej z miestnych pizzerií, kde sme sa posilnili a zabavili. Decká sa cítili veľmi dobre, keďže sme boli nielen tam, ale i cestou večerným námestím do priestorov nášho centra najhlučnejšou skupinou. Ľudia sediaci na letných terasách sa bavili na skupinke detí, ktorá neskoro večer prechádzala námestím v dobrej nálade.

Noc v Návrate pokračovala nočným kinom v priestoroch konzultačky a okolo polnoci to nevyzeralo na to, že by sa niekto chystal spať. Niektorí mali chuť na diskotéku a iní sa chceli len tak rozprávať do rána. Po nejakom čase však únava urobila svoje a okolo jednej po polnoci sme sa uložili k spánku.

Tento príjemne strávený spoločný čas sme ráno uzavreli raňajkami v tráve v priľahlom parku, kde počas záverečného kolečka zaznelo prianie na viacdňový výlet. A nám dospelým to pomohlo, znovu si uvedomiť, že deti sa oplatí počúvať. Tiež to, aké je pre tieto deti oslobodzujúce, keď vedia fakty o svojej minulosti a majú možnosť otvorene sa o tom zdieľať v spoločnosti im podobných.

Ďakujeme podpore spoločnosti HMH, s. r. o., vďaka ktorej sa výlety pre deti a mladých z rodín v ohrození i náhradných rodín uskutočnili.

Mgr. Peter Fudaly, PhD.
špeciálny pedagóg