Bojovať sa oplatí

 ,,S Nikolou sme prišli do kontaktu v septembri 2013. Prišla k nám s mamou, ktorej sme pomáhali riešiť sociálnu, hlavne bytovú otázku. Už sú to dva roky a dnes je z nej krásne skoro 17-ročné, ale čo je dôležité, zrelšie a zdravšie dievča. Nikola pochádza z ťažkého rodinného prostredia, z chudobnej rodiny, rodičia sú rozídení, otec agresívny alkoholik a tyran, mama chorá, poznačená spolužitím s manželom. 

Minulosť Nikolu poznačila zvlášť v podobe „vážnych“ zdravotných ťažkostí. Už pri prvom stretnutí bol ich zoznam siahodlhý: časté zápaly dýchacích ciest, vaječníkov, občasné, ale prudké kožné reakcie. Dlhodobá traumatizácia sa podpísala aj na už chronickom probléme s krčnou chrbticou a s tým spojeným nepredvídateľným odpadávaním do bezvedomia, problémami s tlakom a spánkom. V neposlednom rade aj psychickými prejavmi úzkosti, smútku, častej plačlivosti, neschopnosti byť sama, doslova závislosti na druhých, sebapoškodzovaniu i myšlienkach na samovraždu. 
Najhoršie bolo, že o tom s nikým nehovorila, vyhýbala sa rovesníkom, hanbila sa, dusila to v sebe. Počúvalo sa to ťažko, ale Nikola s tým chcela niečo urobiť a to bolo pre začiatok najdôležitejšie. 

Veľkou výhodou pre ňu bola jej potreba rozprávať a jej schopnosť nadviazať vzťah, ktorý sme jej poskytli a ktorý ju postupne menil a liečil. Mala silnú potrebu rozprávať sa o sebe a svojom prežívaní, vyjadrovať a analyzovať svoje emócie, aby si vedela porozumieť. 

Cez rôzne diagnostické, ale zvlášť terapeutické a projektívne techniky, ktoré sme jej ponúkali, postupne spracovávala svoju traumatickú minulosť. Spolu sme hľadali ako prežitej minulosti porozumieť a urobiť si v nej aj v sebe samej poriadok. Učili sme ju pracovať s vlastnými strachmi, pomáhali jej hľadať v sebe i mimo seba zdroje, ktoré jej pomáhajú prežiť, ale hlavne sme jej ponúkli bezpečný vzťah. Často sme jej vysvetľovali aj odbornú teóriu, čoho sa dožadovala, aby lepšie rozumela tomu ako to v tele a v mozgu funguje. 

Postupne sa nám menila pred očami. Pomáhal nám i čas, ktorý dospievajúci potrebujú, ale nepopierateľne najväčší kus práce robila Nikola sama na sebe. Časom za ňu viac hovorila tá normálna zdravšia časť, energická, ale citlivá, a nie tá emočná, chorľavejšia, ktorá mala rôzne manipulujúce, úzkostno-hysterické, depresívne a infantilné podoby. Následne aj ťažké stavy a situácie riešila i zvládala s prehľadom a bez sebaubližovania. Spočiatku naše sedenia boli intenzívne, i viackrát do týždňa, postupne sa zvoľňovali, podľa potreby na jeden až dvakrát mesačne.
Ešte pred pol rokom niekedy presne nevedela, kde a ako bude spať, čo bude jesť, no nevzdávala sa a bojovala. V mnohých veciach je dnes sebestačná a samostatná. Učí sa dobre a chce čo najskôr skončiť školu, odísť z domu a pracovať. V minulom školskom roku sme jej pomáhali aj v škole, kde sme museli kvôli jej zdravotným ťažkostiam intervenovať. Vybavila si individuálny plán, bez ktorého sa, ak to pôjde dobrým smerom, už v tomto školskom roku zaobíde. Nikola sa momentálne zastabilizovala po všetkých stránkach, ale aj tak jej budeme nablízku, ak by potrebovala pomoc.“

Tím Centra Návrat v Prešove

Nikole sme pomáhali aj vďaka podpore IKEA Bratislava v rámci projektu: