ART a jeho dlhá cesta na Slovensko

V roku 2003 sme na Slovensku po prvýkrát privítali Knuta Gundersena, ktorý je členom správnej rady medzinárodného centra tohto programu (International center for aggression replacement training – www.icart.org). V októbri 2003 mal na vtedajšom Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR inšpiratívnu prednášku o programe ART pre 40-člennú skupinu sociálnych pracovníkov, učiteľov a iných odborníkov, záujemcov o metódu v rámci práce s deťmi s problémovým správaním. V tejto skupine bol aj náš kolega Peter Fudaly, ktorý bol v tíme ľudí, ktorí v Návrate iniciovali projekt implementácie programu ART.

Niektoré projekty sa však rodia veľmi dlho. Od roku 2003 do roku 2013 sme živili myšlienku a viackrát sme v spolupráci s Radou pre poradenstvo v sociálnej práci bez úspechu oslovili Ministerstvo školstva SR, či podali žiadosti o projekt u niekoľkých nadácii a v grantových kolách. Nakoniec sa nám to podarilo na jar 2013 vďaka neziskovej organizácii Návrat. Tím šikovných nadšencov v Návrate: Alena Molčanová, Lenka Dvornáková, Lucia Marková a ďalší spolu s Diakonhjemmet University College v Nórsku pripravili projekt a podali žiadosť o grant v rámci programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia na podporu sociálnych zmien (ide o finančnú podporu Islandu, Lichtenštajnska a Nórska). Uspeli sme a projekt s výstižným názvom ART a správna parta sme v septembri 2013 spustili.

Ja, Slovenka, aktuálne pracujúca na Diakonhjemmet University College od októbra 2006, ART trénerka od jari 2007, som bola súčasťou celého desaťročného procesu. Aj napriek tomu, že som presvedčená o úspešnosti metodiky a napriek mojej radosti z toho, že sa nám konečne podarilo dopracovať k úspešnosti pri žiadaní grantu, nevedela som si predstaviť ako ART privítajú na Slovensku. Slovensko má tradične inú históriu v rámci starostlivosti o deti s rizikovým správaním či tzv. výchovnými problémami. Behaviorálny prístup a teória sociálneho učenia, z ktorej metóda ART vychádza, sa na Slovensku zdá byť neveľmi využívaná. Zároveň aplikácia každej novej metódy musí rešpektovať špecifiká kultúry, do ktorej sa prenáša, inak sa stáva umelou a nedôveryhodnou. Ako cudzinka žijúca v Nórsku zažívam kultúrne rozdiely každý deň a uvedomujem si, že strety kultúr niekedy pôsobia skôr kontraproduktívne.

Moja nórska kolegyňa Tutte Mitchell Olsen sa veľmi tešila na stretnutie s „mojimi” ľuďmi a na Slovensko vôbec. Za pomoci pracovníkov Návratu a ich externých spolupracovníkov, ktorí hovoria po nórsky (Tatiany Ivanickej, Lenky Dvornákovej a Kataríny Zjavkovej), sa nám podarilo včas preložiť manuál pre trénerov a prvé prezentácie do slovenčiny a na prelome januára a februára 2014 sme sa stretli prvýkrát v Mojmírovciach. Dve natešené lektorky z Nórska, s napätím v srdciach a strachom o prijatie novinky – metódy ART. Naše obavy sa rýchlo ukázali ako neopodstatnené. Stretli sme 22 úžasných ľudí, ktorí horia pre prácu s deťmi, a to či už v neziskových organizáciách, školách, detských domovoch či pri voľnočasových aktivitách. Stretli sme sa zároveň aj s prvotnou prirodzenou skepsou k novej metóde, ktorú sme kedysi prežívali aj my. Naozaj sa deti zbavia problémového správania nácvikom v rolových hrách? Je naozaj takýto štruktúrovaný tréning efektívny? Môže behaviorálny prístup formou nácviku, odmeny,… zmeniť správanie detí a mládeže? Postupne skepsu vystriedalo nadšenie, ktoré bolo ešte citeľnejšie počas druhého stretnutia v apríli 2014. Všetko to nadšenie, úsilie a prijatie metódy ART vyústilo koncom mája 2014 do úspešného pasovania 21 účastníkov kurzu za ART trénerov.

Anna Chalachanová,
Diakonhjemmet University College, Nórsko