Ako rodia muži – Pobyt náhradných otcov

V roku 2021 sme sa na otcov zamerali v našich centrách trochu viac. Premýšľali sme o tom, akú majú rolu, ako sa v nej asi cítia v dobe, ktorej očakávania od rodičov sa rýchlo menia. Aj o tom, či od nás ako profesionálov potrebujú niečo špeciálne. A okrem iného sme zistili, že niekedy ich aj my menej zapájame do našej spolupráce. A to je škoda. Téme otcovstva sme sa venovali aj na niektorých kluboch a víkendových rodinných pobytoch. Ale taký čisto chlapský sa odohral až teraz v júni.

Ako náš prvý chlapský pobyt adoptívnych otcov reflektuje Marek Roháček a čo naň hovoria ostatní tatovia…

Ako „rodia“ muži

Bol som na pobyte mužov, adoptívnych otcov. Desať chlapov na chalupe na samote. Grafik, programátor, učiteľ, profesionálny vojak, technik. Došlo aj na politiku, autá, prestavbu domu. Normálni chlapi. 

Piatok večer, zoznamovanie a kolečko príbehov adoptívneho otcovstva. 

Za našou dcérou sme začali chodiť, keď bola ešte v pôrodnici, nakoniec tam bola 43 dní… Keby sa to a to nenatiahlo, mohla byť už dávno doma. 

Náš syn bol 40 dní v domove a keby to a to, tak by sme boli spolu skôr. Tej noci, keď sa narodil náš syn (biologickej mame), tak sme boli tam a tam a to a to sa dialo. 

Presný popis dní, čísel, udalostí, pocitov, váhaní, rozhodovaní, tŕpnutia, či sa to podarí, otázok, prečo sa to a to zbytočne natiahlo, s emocionálnym napätím v hlase a jasným porozumením, ako je pre dieťa dôležitý každý deň, aby bolo v milujúcom náručí a nie v bezvzťahovej nemocnici… 

Mal som asociáciu, ako keď ženy rozprávajú o pôrode, koľko trvali kontrakcie, ako niekto necitlivo zobral ich dieťa niekam a oni nevedeli, čo s ním robia, ako ho chceli mať pri sebe…

Rozprávali, čo pre nich osobne znamenala príprava na adopciu, čo zistili o sebe, svojich limitoch, predsudkoch, že to bol často nepríjemný pohľad do zrkadla, že to bolo náročné, ale zmysluplné. Čo z prípravy si denne pripomínajú teraz, keď už majú dieťa doma.

Bolo to osobné, autentické, inšpiratívne, počúvajúce, vzácne. 

Cítil som sa poctený. 

Marek Roháček,
pestúnsky otec (a predseda Návratu)

Hľadať svoje otcovstvo vo svojom mužskom srdci…

Boli sme rozdielni a predsa nás spájala nezastaviteľná snaha byť pre druhých darom. Nie malá vec v dnešných časoch. Veľa vecí som si kvôli krátkosti pobytu ani nestihol zatriediť. Ale ak mi niečo ostalo, tak určite nevyhnutnosť hľadať svoje otcovstvo vo svojom mužskom srdci a nie naopak. Ak chceme rásť ako otcovia, najprv musíme rásť ako osobnosti. Niekedy je ľahké si to popliesť.

Matej

Zázrak vydania sa na spoločnú cestu prijatia „maličkých”

Keď sa pripravoval pobyt, moja manželka sľúbila, že mi povie, ale že asi nebudem chcieť ísť. Že nie som na takého akcie. No neviem prečo, ale ja keď som si prečítal, že sa niečo také chystá, tak som cítil, že mám ísť. A teraz už viem prečo. 

Bol to úžasný spoločný čas počúvania, rozprávania. Sústredenia sa na to vnútorné v našich životoch. Jemné uvedomovanie si zázrakov okolo nás a v nás. V nás ako otcoch a v našich manželkách ako symboloch materstva, lásky a spoločného vydania sa na úžasnú cestu prijatia „maličkých a malých životov“ do cestovnej knihy našich rodín. 

Ďakujem za možnosť  byť prítomný pri takomto prvom a dúfam, že nie poslednom rytierskom víkende. 

Vďaka pánu profesorovi Matějčekovi, som si zaspomínal na svoje štúdium špeciálnej pedagogiky. Na jeho originálny humor a prístup. A oživil vo mne veci, ktoré som dávno vedel, ale aj dávno zabudol a nepoužíval.

Prinieslo mi to znovu nadšenie pre to, aby som viac úsilia a energie vkladal do vzťahu s mojimi deťmi, s mojou milovanou manželkou a prinášal skrze úsmev radosť okolo seba.

Martin

Sila hovoriť o slabostiach

Na chalupe uprostred Štiavnických vrchov som spoznal úplne nových ľudí, s ktorými ma spája rodičovstvo prijatého dieťaťa. Každý bol iný, ale všetci sa rozhodli pre adopciu a boli ochotní podeliť sa o svoj príbeh. Za tých pár hodín intenzívnych rozhovorov sme prebrali naozaj všetko možné. Najviac vo mne však ostal pocit rešpektu ku každému otcovi, ktorý chce byť lepším človekom a nájde v sebe silu otvorene hovoriť o svojich zlyhaniach a slabostiach. Skvelé bolo aj len tak si pokecať s Marekom, ktorého som už pár krát videl ako hosťa rôznych diskusií. 

Síce to bolo stretnutie samých mužov, ale najviac ho asi vystihla moja žena: “Určite to budú dobrí chlapi, keď si adoptovali dieťa.” Mala pravdu.

Sancho

Ako SA rodia muži

Zaujalo ma to, že sa nám vlastne ani veľmi nechcelo, že to nie je naša „parketa“. V mojom prípade to bol ale aj silný pocit, že mám ísť. Na rozmýšľanie som rezignoval a urobil som dobre.
Vidí sa mi, že hľadanie otcovstva je často, ak nie vždy, o vystúpení z komfortnej zóny a naučených štruktúr. 

Veľká vďaka aj Markovi – za jeho originálny pohľad na to, ako „rodia muži“. Ja by som len mierne poopravil nadpis – Ako SA rodia muži. Aspoň pre mňa bol príchod Mie transformujúca skúsenosť. Možno práve o tom ešte v budúcnosti niečo napíšem.

Ivan, organizátor akcie

Na základe výpovedí účastníkov spracovala Ľubica Vyhnánková.

Pobyt otcov bol realizovaný aj vďaka podpore Nadácie Pomoc druhému.