Pri dyadickej terapii, ako ju robíme v Návrate, je výnimočné to, ako sú spoločne zapojené obe strany, rodičia – adoptívni či pestúnski, aj dieťa. Predtým, než pracujeme všetci spoločne, si s rodičmi – s každým zvlášť, prejdeme cez hĺbkový rozhovor ich zapojenie v blízkych vzťahoch od narodenia až do dospelosti. Hovoríme spolu aj o ich fungovaní s dieťaťom doma či v širšej rodine. Dieťa si tiež pozveme osve a venujeme sa jeho emóciám aj interakciám.
Pri spoločných sedeniach zažívajú rodičia s deťmi mnoho radosti, hravosti a blízkosti, a to i napriek náročným situáciám, ktorým čelia v domácom prostredí. Dieťaťa sa vždy zvedavo pýtame, čo zažilo a ako si poradilo s niektorými situáciami. Nevyhýbame sa ani tým náročným, ktoré sú plné emócií.
Cieľom spoločných sedení je, aby dieťa získalo o niečo väčšiu istotu v blízkom a bezpečnom vzťahu s rodičmi, aby napríklad neváhalo požiadať rodiča o pomoc, objatie, podporu, keď to bude potrebovať a aby jeho mama i tato rozumeli, čo sa skrýva za náročným správaním ich dieťaťa.
V minulých dvoch rokoch sme sa prostredníctvom dyadickej terapie venovali aj Miškovi.
Miško začal chodiť na sedenia s pestúnskou mamou, keď mal 7 rokov. Do 4 rokov bol pritom v dvoch profesionálnych rodinách, predtým vo vlastnej biologickej rodine s rodičmi, ktorí nemali vlastné bývanie a mali ťažkosti s násilím a alkoholom. V útlom veku tak zažil mnoho náročných skúseností. V pestúnskej rodine bol veľmi vzorným a milým dieťaťom, niekoľko mesiacov sa veľmi snažil byť najlepším.
Postupne sa však začali ťažkosti, ktorým pestúni nerozumeli – Miško si hromadil jedlo, hovorieval často nepravdivé veci, v škole strkal a bil spolužiakov.. Na našich sedeniach sa pomocou postupov dyadickej terapie podarilo porozumieť Miškovmu vnútornému svetu a viesť pestúnku i Miška takým smerom, aby sa nebál povedať aj to, na čo nie je hrdý alebo kvôli čomu sa cíti zahanbený, smutný.
Pri terapeutickej hre na stratené kuriatko bol znova a znova nájdený „mamou – kvočkou“ – pestúnkou, ktorá svoje kuriatko našla, bude ho mať rada a ochraňovať pred svetom. Miško aj za pomoci hravosti, odľahčenia, zvedavosti, ktoré sú významnou pracovnou metódou, zažil spoločné naladenie sa s maminou – pestúnkou, prijatie so všetkými časťami svojho JA, pomoc s náročnými situáciami v škole a „návod“ ako v nich nebyť sám. Podporili sme ho aj v premýšľaní a precítení minulých ťažkých zážitkov, aby sa cítil hodnotný a odolný.
Zaujala Vás táto téma? Pozývame Vás na špecializačný výcvik Astra DDP v odbornom poradenstve a terapii detí s náročnými skúsenosťami v detstve – ACE (Adverse Childhood Experience). Bližšie informácie o výcviku i prihlasovaní nájdete tu.
Pozrite si tiež, ako to vyzeralo na jeho prvom ročníku.
Newsletter
Pozývame vás do sveta našich príbehov. Prihláste sa na odber mimoriadnych správ z Návratu.
