V nedeľu 3.12. sme oslavovali 30. výročie Klubu náhradných rodín. Ako to celé začalo a čo Kluby náhradných rodín znamenali pre Návrat sme sa spýtali zakladateľa a predsedu Návratu Marka Roháčka a sociálnej poradkyne Zuzany Petrincovej.
ČO KLUB ZNAMENÁ PRE NÁHRADNÉ RODINY?
Marek: Klub, ako pravidelná a otvorená svojpomocná skupina ľudí v rovnakej situácii je jeden z dôležitých podporných nástrojov dlhodobého a najmä preventívneho charakteru. Výskumy dokonca hovoria, že svojpomocná podpora v porovnaní s odbornou, je dotknutými osobami vnímaná ako výrazne významnejšia. Ukázalo sa, že Kluby nevyhovovali všetkým, niektorí sa cítia lepšie v uzavretých skupinách alebo až individuálne. Kluby sú nízkoprahová aktivita, kde môže prísť hocikto, aj študenti, záujemcovia a pod. a aj nemusia prísť znova. Rodičia tam nachádzajú bezpečie, porozumenie, spočinutie v skupine ľudí, ktorá si rozumie aj bez slov, lebo žijú podobné témy, na ktoré majú na Klube priestor postupne skladať slová, reflektovať svoj život a hľadať nádej pre ďalšie kroky aj v zdanlivo neriešiteľných situáciách. Zároveň sme rodičov povzbudzovali, aby sa neuzatvárali do svojej bubliny, ale aktívne rozvíjali vzťahy so svojím prirodzeným okolím. Keď sme Kluby rozbehli, pre mňa to bola druhá vysoká škola.
Zuzka: Miesto, kde sa rodiny cítia prijaté a pochopené. Nemusia sa obhajovať, že to, čo robia voči deťom je správne a najlepšie. Deti spoznajú iných rovesníkov s podobným príbehom. Niečo silné ich spája, čo pochopia iba oni sami.
PREČO STE SA HO PRED 3O ROKMI ROZHODLI ZALOŽIŤ?
Marek: S Vladom Matejom sme v diplomovke zmapovali situáciu náhradných rodín na Slovensku a najzjavnejšia správa znela, že nemajú podporu. Takže v závere diplomovky sme navrhli svojpomocné pravidelné stretnutia, ako jeden z úvodných krokov. Zdalo sa nám to logické a dostupné. Na katedre sociálnej práce sme mali predmet „svojpomocné skupiny“ a ten učil múdry muž, dnes náš priateľ, Honza Černý.
Zuzka: Pridala som sa k Markovi a Vladovi, lebo som videla zmysel v tom, čo chcú urobiť. Mala som tiež svoje sny, čo chcem raz robiť a to sa mi splnilo. Klub bol len štart k tomu, čo sme za 30 rokov mohli urobiť pre ľudí aj našu spoločnosť.
A ČO PRVÝ KLUB ZNAMENAL PRE NÁVRAT?
Marek: Pozvanie na niečo neznáme, nové. A rodičia prišli. A prišli znova a znova každý mesiac. Klub sa stal prvým dôležitým koreňom a kmeňom toho, čo je dnes Návrat. Myšlienka a presvedčenie sa ujalo a stalo sa realitou vzťahov, vzťahov zdola. Spočiatku bez peňazí, len z nadšenia a presvedčenia. To, čo dnes považujem za špeciálne cenné je to, že Kluby a idea Návratu neskončila érou nadšenia, ale pokračuje cez ďalšie generácie. To, že sa pridali ľudia a zostali a pridali sa ďalší, mladí po rokoch znova, nie je samozrejmé. Byť toho súčasťou je pre mňa dar.
Zuzka: Ako som povedala, bol to len začiatok veľkého dobrodružstva, ktoré aj naďalej pokračuje. Za 30 rokov sa toho udialo veľa. Z nás, niekoľkých nadšencov, sa stali profesionáli aj vďaka rodinám, s ktorými sme žili ich príbehy.
Presne 3. decembra 1993 sa začali schádzať pestúnske rodiny na prvý Klub náhradných rodín v Bratislave. Tento Klub zorganizovali z obývačky Marek Roháček, Vlado Matej, Zuzka Petrincová, Roland Wagner, Betka Padyšáková a ďalší. Pozvali naň cez ÚPSVaR pestúnske rodiny, ktoré nepoznali a ani netušili, či niekto príde.
Rodiny na Kluby začali chodiť pravidelne a Klub sa stal miestom, kde sa cítili medzi svojimi. Deti z náhradných rodín sa na ňom mohli stretávať s inými deťmi s podobným príbehom a nadviazali dlhoročné priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes. Kluby pomohli vytvoriť podpornú sieť náhradných rodín a dali im pocit, že v tom celom nie sú sami. Deti postupne dospievali a spolu s nimi rástli odborne aj ľudia, ktorí kluby organizovali.
3.12. 2023 sme v Novej Cvernovke oslávili 30 rokov Klubov náhradných rodín. Prišli takmer všetci tí, ktorí klub pred 30 rokmi zakladali a aj takí, ktorí Kluby navštevovali ešte ako deti. Spolu sme spomínali a reflektovali, čo Kluby priniesli rodičom, deťom aj Návratu.
Na oslave výročia klubu sme sa sami seba aj ľudí, ktorí prišli, opýtali:
ČO BY SA NEUDIALO, ČO BY MI CHÝBALO, KEBY NEBOLI KLUBY?
– Nespoznal by som Vlada Mateja a desiatky ďalších VÝNIMOČNÝCH ĽUDÍ! (Marek Šulík)
– Vďaka klubom sme my aj naše deti vedeli, že nie sme sami a bolo a je to fajn. (Orosovci)
– Keby na prvý klub nikto neprišiel, možno by nebol ani Návrat. (Vlado)
– Pekných 30 rokov to bolo. (Katka K.)
– Keby neboli kluby, boli by sme sami (Katka K.)
– Vďaka klubom som sa naučila veľa o tom, ako pomáhať rodičom, byť im oporou tak, ako to potrebujú … a nie páchať dobro :). (Soňa)
– Na kluboch som sa učila počúvať-počúvať-počúvať, rôzne príbehy, rodičov, detí,… (R.)
– Keby neboli kluby a naša svojpomocná skupinka? To si vôbec neviem predstaviť – nemala by som našu komunitu náhradných rodín, moje najlepšie kamarátky na celý život, deti by nemali pocit, že byť v náhradnej rodine je normálne, nemala by som ani zbytky sebavedomia, len pocit, že to nedokážem. Vďaka! (Alica)
Dnes sa Kluby náhradných rodín pod záštitou Návratu a Asociácie náhradných rodín stretávajú v rôznych mestách po celom Slovensku. Dokonca aj iné organizácie začali zakladať podobné kluby. Kluby sa stali fenoménom, ktorý funguje na prirodzenom princípe komunít, vzťahov v regiónoch. Kluby fungujú za málo peňazí, bez strategických porád, manažmentu, bez štruktúr. Stoja na nasadení jednotlivcov – dobrovoľníkov, často náhradných rodičov, ktorí okrem toho, že otvorili svoju rodinu deťom, otvorili ju aj iným rodinám.
Viac o Kluboch náhradných rodín a mestách, v ktorých sa organizujú sa môžete dozvedieť tu: Kluby náhradných rodín