„Návrat“ k traume – správa z pobytu

Danka Vrábľová z nášho prešovského centra sa s „traumou“ ako témou pobytu pohrávala už dlhšiu dobu. Presne vedela, čo naše náhradné rodiny potrebujú. Téma prilákala viacero rodín, čo sme vzhľadom na avizovaný obsah aj predpokladali a preto sme hľadali dostatočne veľké zariadenie, aby sme sa všetci vošli.

Niečo sme našli a rozhodli sa to vyskúšať. V prvej chvíli sme ani netušili, akým retro nádychom celý pobyt necháme nasiaknuť. Pobytom nás sprevádzala atmosféra samotného horského hotela Canyon v Lipovciach, kde tak trochu zastal čas a my sme sa  preniesli do dôb minulých. Čaro však nestratilo prostredie a príroda obklopujúca hotel. Tá ponúkala nádherné výhľady a sme presvedčení, že aj liečivú silu.

Téma „Návrat k traume“, s podtitulom – k traume mojej, môjho dieťaťa, generačnej, uzdravenej, vývinovej, prenatálnej, vytesnenej,… pútala pozornosť.

Očakávania rodičov, ktoré sme si vypýtali ešte pred pobytom, aby sme program ušili na mieru, boli zaujímavou výzvou:

„Mám nádej, že sa vynorí niečo, čo mi pomôže viac pochopiť, prečo som tam, kde som, prečo sa správam a reagujem, ako reagujem. Mám nadej, že na pobyte sa možno dozviem niečo, čo vo mne drieme z minulosti a ovplyvňuje to môj život, moje správanie. Že nastane situácia, kde mi niečo „blikne“.

„Veľmi sa teším z tejto témy, pretože zistiť niečo z minulosti, môže otvoriť dvere peknej budúcnosti, v ktorej vďaka získanej informácii, môžem ovplyvniť konkrétne veci, hlavne vo výchove.“

Úvodná zoznamovacia aktivita ponúkla naladenie sa na tému. Pod holým nebom sa rodiny pokúsili spoločne v obraze zachytiť, aké to je u nich doma, keď im je dobre a aké to je, keď sa niečo deje. Po krátkej chvíli sa z prírodných materiálov vynárali obrazy ihličia, ktoré predstavovalo zranenie, zlámaných halúzok predstavujúcich rôzne poranenia, no aj z vetvičiek vyskladaného slnka predstavujúceho radosť z toho, že rodina je spolu či kríža symbolizujúceho nádej, že aj tie najťažšie veci je možné zvládnuť.

Piatkový večer bol  filmový. Pre deti sme mali pripravenú tematickú rozprávku. Rodičia však mali onakvejšiu ponuku. Podarilo sa nám „pozvať“ odborníka na  traumu na slovo vzatého: Gabora Matého. Jeho film Wisdom of Trauma (Múdrosť traumy) sa dokáže hlboko dostať pod kožu. A nebolo tomu inak ani u rodičov, ktorí si ho v piatok pozreli.

V sobotné ráno nás zobudilo usmievajúce sa slnko, ktoré predznamenalo nádherný deň. Väčšinu času sme strávili rodičia a deti zvlášť. 

Aby sme sa rodičovských očakávaní, ktoré sme zachytili, chopili čo najlepšie, na rodičovskú skupinu sme pozvali hostku, našu bývalú kolegyňu Danielu Husovskú. Dada sa dlhodobo venuje vzťahovej traume a komplexnej vývinovej traume u detí. Spolu s Dankou Vrábľovou  pripravili i viedli v sobotu program v rodičovskej skupine.

Obsah bol vyskladaný z rozhovorov o traume, o terapeutickom rodičovstve, aj o odolnosti. Jednotlivé bloky ponúkali pohľady na traumu, zdieľanie skúseností, uvažovanie o tom, ako to mám ja ako rodič a ako to majú moje vlastné aj prijaté deti. Aby bolo postarané aj o bezpečie, jednotlivé bloky tiež ponúkali ochutnávku stabilizačných, relaxačných i traumu spracúvajúcich techník.

No a deti, tých tam veru bolo neúrekom. Bola to výzva, ktorú  bez dobrovoľníkov nedávame. Aj pre tento pobyt sme ich teda hľadali a oni sa našli akosi samé: tri dievčence – kamarátky možno budúce učiteľky a lekárka😊, ktoré mali záujem i chuť pridať sa k nášmu pobytu. A vskutku veľká vďaka za ne. Boli nám veľkou pomocou – šantivou, láskavou i citlivou.  Dokázali byť  všade tam, kde sme ich potrebovali.

V sobotu sa téme traumy nevyhli ani deti. V malých skupinkách, na ktoré sme sa spontánne delili bolo zaujímavé počúvať čím žijú, čo ich trápi. Fascinovalo nás, ako to presne deti vedeli pomenovať, vyjadriť, ako si vybavili konkrétne situácie, keď sa im niečo dialo. Rozprávali o situáciách súčasných, no dotkli sa aj boľavej minulosti i rómstva (to vyznievalo tiež boľavo). No zdieľali s nami aj to, ako sa s tým či oným naučili fungovať.

Pomedzi to sme vo dne i k večeru hrali rôzne hry, tvorili (farbili kamene či cestoviny), obdivovali prírodu, ktorá je tam fakt krásna, takže malebné pohľady si mohol užiť každý. Lozili sme po kameňolome (a to doslova), užili hier na ihrisku a veľa sa rozprávali. Dávali sme pozor na žabky v jazierku i na deti pri ňom, aby sa na tie žaby v jazierku nepremenili😊.

Lipovský Canyon nám poskytol široké možnosti vyžitia, pre deti určite – vzhľadom na veľkosť zariadenia a rozľahlosť pozemku. S možnosťami v prírode sa stávalo, že sme sa aj roztratili, o to ťažšie bolo potom vzájomné hľadanie 😊. K dispozícii sme mali vonkajšie priestory, vrátane obecného futbalového pokoseného ihriska i nepokosenej časti, v ktorej ste sa mohli pri malej výške i stratiť. V hoteli zas členené priestory s herňu, s ping-pongovým stolom, šípkami, biliardom, kalčetom  a pod, aj šikovne zariadenú herničku, ktorú si užili hlavne tí najmenší aj najhravejší.

Množstvo i rôznorodosť detí vytvára rôzne príležitosti a situácie. Prirodzene aj tie konfliktné. A jednému takému sme sa nevyhli ani na tomto pobyte. Boj o to, ktorý z dvoch chalanov má pravdu sa po krátkej chvíli zmenil na „boj“ skupiny proti jednému. Chcelo to veľa energie a zručností chalanov sprevádzať a zabezpečiť, aby nezhoda nenarušila ich vzťah. Bolo úžasné vnímať, ako sa s dobrou podporou vedia za seba postaviť, ako sa vedia férovo s konfliktom vysporiadať a nedovoliť, aby to čo sa stalo, rozbilo ich kamarátstvo.  

Večerná opekačka ponúkla príležitosť k oddychu. Čas  na rozhovory i pochutnanie si na špekáčikoch z grilu aj tých „paličkových“.

Nedeľa bola zavŕšením pobytu – rodičia hovorili o  komplexnej traume – tej, ktorá vzniká vo vzťahu, dozvedeli sa niečo z pohľadu neurobiológie – ako ovplyvňuje vývin mozgu a následne ako narúša 7 hlavných oblasti fungovania. Pripomenuli si, čo všetko môže byť spúšťačom boja o prežitie a ako potom človek reaguje. Všetko to dávalo zmysel – rodičia v tom našli nielen deti, ale aj samých seba. No nastala prirodzená a logická otázka: „čo s tým?“ A tak sme hľadali možnosti v princípoch terapeutického rodičovstva, pomenovali sme si hlavne rozdiely, ktorými sa líši od toho bežného. Na rozbúrený mozog sme dali recept v podobe upokojovačov mozgu. Rodičom sme ponúkli tipy na množstvo literatúry aj možnosť požičať si knižky v našej knižnici. Sme presvedčení, že aj to môže byť pomocou, sprievodcom i inšpiráciou v ich živote. Samozrejme, zablúdili sme na chvíľu aj do školského prostredia, kde deti trávia veľa času. Zhodli sme sa, že tam porozumenie traume zatiaľ z väčšej časti chýba, no ale to už je iná téma… možno nápad pre ďalší, napríklad jesenný pobyt.

Tri júnové dni sme traumu skloňovali  v rôznych podobách, v rodičovskej i detskej skupine. Dotýkali sme sa jej asi dlhšie ako bežne, ale jemne, s citom a pod dohľadom. Ono to čas od času treba robiť. „Minulosť je miestom učenia a nie miestom, kde žijeme“, mal jeden náhradný otec napísané vo svojom pracovnom manuáli.

Spätné reakcie a hodnotenie účastníkov pobytu nám dávajú obraz o tom, čo v rámci víkendov náhradných rodín je z ich pohľadu oceňované najviac.

Čas  pre rodinu a čas pre deti, dobrá strava, pekné prostredie, čisté a útulné ubytovanie. Toto všetko skĺbiť je niekedy nadľudský výkon. Možno sme sa na niečom z toho v tomto prípade museli „uskromniť“.  No bolo to preto, aby sa pobytu mohlo zúčastniť 13 rodín. Napriek drobným nespokojnostiam, sa rodiny už teraz pýtajú a tešia na ďalší už avizovaný jesenný pobyt. 😊 A za túto spätnú väzbu sme vďační.

Tím Centra Návrat v Prešove a dobrovoľníci

Pobyt Návrat k traume sme mohli realizovať vďaka podpore z  Vianočného fondu pomoci od Nadácie Orange.