(Ne)viditeľné spojenie – správa z pobytu

19.-21.7.2021 hotel Polianka na Krpáčove

V slnečné pondelkové ráno sa začal pobyt na Krpáčove s náhradnými rodinami. Stretlo sa 10 rodín, najmladšia členka mala dva roky a najstaršia dievčina mala pätnásť. Päť rodín bolo s nami na pobyte prvýkrát, sú to noví klienti. Prišli rodinky kde bolo jedno dieťa, ale aj také kde ich bolo spolu sedem. Toľko štatistika. No každá rodina bola niečím špeciálna, veď predsa každý jeden z nás je výnimočný, no nie? 

Pobyt viedli samé ženy z banskobystrického Návratu a jedna dobrovoľníčka. Ako sme sa mali? Napriek tomu, že nám malo pršať počasie sa udržalo a svietilo nám slniečko niekedy nám bolo tak horúco že v rámci voľnočasových aktivít sme využili možnosť sa okúpať v jazere, ktoré bolo len pár metrov od hotela. Príroda v okolí hotela bola nádherná a v rámci spoločnej prechádzky sme si boli obzrieť aj okolie, páčilo sa tam nielen rodičom ale aj deťom. 

Rodičia aj deti mali bohatý program, stihli sme 5 rodičovských skupín, počas ktorých mali deti svoj program, ale aj voľný čas, keď boli spolu ako rodina. Témy boli rôzne: jednu skupinku sme venovali traume v kontexte životného príbehu prijatého dieťaťa, jeden večer inakosti, ďalší čas psychohygiene – tomu ako sa staráme sami o seba.

Deti mali tentokrát aktivity zamerané na rozvoj, kreativitu, podporu detskej motoriky a pohyb a priniesol im veľa smiechu pri hrách. Vyrábali si tašky, fotorámiky, učili sa robiť brošne spolu so staršími deťmi, starší pracovali s hlinou – vytvárali si svoje mesto a popritom sa vždy rozprávali. 

Nabehaných krokov sme mali až až, prešli sme si okolie jazera cez les a spoznávali, čo nám príroda vie ponúknuť a čo v nej môžeme objaviť. Rodičia spolu s deťmi absolvovali pokladovku formou stanovísk kde niečo vyrábali, skladali básničku, či si dali vzájomne podporné slová, čo si jeden na druhom vážia. Po vylúštení pokladovky rodiny objavili vzácnu vetu: „Rodina sú tí, ktorí ťa najviac milujú aj keď sa najhoršie správaš.” 

Samotné rodiny sa pritom v rámci diskusie podporili aj navzájom, vyjadrili si, ako jeden druhého obdivujú, u niekoho obetavosť, láskavosť, že napriek tomu, že majú veľa detí sú zohratí a fungujú, niekto má veľkú dávku trpezlivosti, z niekoho zas vyžaruje láska a pokoj. Každý z nás je vzácny a vie byť darom pre druhých. Milé bolo počuť aj to ako niekto z rodičov nahlas povedal s úsmevom „nekonečná večierka”, „bohatý program ste nám vymysleli”, „deťom sa tu páči”, „užili sme si ten čas spolu ako rodina pri vode” a podobne.