Návrat ku koreňom – správa z pobytu

Po minuloročnom pobyte s deckami v Chorvátsku pri mori, sme tento rok zvolili niečo iné. Vydali sme sa na pešie putovanie s batohmi po východnom Slovensku za našimi koreňmi, no hlavne za koreňmi tých, ktorí o nich vedia málo, prípadne takmer nič.

Na začiatku prázdnin sme sa s deťmi z biologických a náhradných rodín vybrali na „puťák“. Štyria pracovníci Návratu, deväť detí a šesť dní. Batohy, karimatky, spacáky, jedlo, voda, pomôcky, všetko, čo jeden týždeň budeme potrebovať.

Vychádzajúc z životných príbehov detí, sme naplánovali trasu a zastávky na miestach pre ne významných. Nakúpili a pripravili sme všetko potrebné a v piatok 15.7. popoludní sme vyrazili.

Prvotný zámer nocovania pod holým nebom sme museli trocha pozmeniť, pretože nám to počasie nedovoľovalo. Pešie úseky cesty boli však vďaka slniečku skrytému za mrakmi, práve naopak príjemnejšie a lepšie zvládnuteľné.

Dva nocľahy, prvý a posledný sme strávili na vonkajších terasách. Jednu noc sme boli pod obrovským stanom – hangárom, v ktorom boli umiestnené drevené podsady a v nich, pre viacerých z nás nepríjemné ucholaky. Dvakrát sme prenocovali vo vnútri – v spoločenskej miestnosti detského domova a v dome na polceste vo Veľkom Slavkove, kde sme zároveň navštívili nášho kamaráta Jožka, ktorý bol s nami minulý rok v Chorvátsku.

Trasu sme prechádzali peši (priemerne 12 km denne), ale aj autobusmi a vlakmi a raz sme využili aj mestskú hromadnú dopravu, konkrétne “vo veľkomeste Košice“. Celkom sme prešli 16 miest a mestečiek a v nich sme sa na rôzne dlhú chvíľu zastavili na dôležitých miestach životnej histórie našich mladých.

Aby ste si to dokázali lepšie predstaviť, navštívili sme napríklad rodné mestá a v nich nemocnice, kde sa niektoré z detí narodili, námestia, ktoré nejako súviseli s ich spomienkami, či zariadenia, v ktorých z rôznych dôvodov nejaký čas žili. Tieto zastávky sme spoločne plánovali a počas i na konci dňa, sme sa o tom spoločne rozprávali. Viacerým deckám sa vynorili aj nové spomienky, matné útržky, či zážitky, ktorými úspešne vypĺňali mozaiku svojej minulosti.

Stravovanie bolo tiež zaujímavé, pestré čo do formy aj obsahu. Od suchej stravy, cez nami pripravovanú varenú, opekanie, až po reštauračnú, s dôrazom na dostatok energetickej hodnoty, ktorú sme z nej pri putovaní čerpali.

Cestou sme sa nasmiali, no boli aj chvíle, keď sme boli vážni a nad všeličím možným premýšľali… Škoda, že ste sa k nám nepridali, pretože kto nebol, má čo ľutovať …

Ďakujeme IKEA Bratislava vďaka, ktorej sme putovný tábor realizovali a všetkým, ktorí nám cestou akýmkoľvek spôsobom pomohli:

• ANIMA, n.o. za poskytnutie prístrešia.
• Rodine Sokoliovej zo Sečoviec za sprostredkovanie ubytovania.
• Riaditeľke a personálu Detského domova Sečovce za poskytnutie ubytovania a stravy.
• Vlakvedúcej rýchlika Šarišan na trase z Humenného do Bratislavy /17.7.2016/, ktorá nám na popradskej stanici bez váhania a ochotne vytiahla spod vagóna spadnutú karimatku.
• Vedeniu a obyvateľom Domu na polceste vo Veľkom Slavkove za poskytnutie ubytovania.
• Prevádzkovateľom areálu Ranč Kráľová Lehota za možnosť prenocovať v ich areáli pod obrovským stanom.
• Jurajovi Svitaňovi, prevádzkovateľovi zariadenia Vikartovský mlyn a personálu za poskytnutie ubytovania, stravy a vytvorenie pohodovej atmosféry na záver nášho putovania.
• Rodine Sýkorovej z Liptovskej Tepličky za výbornú a osviežujúcu piškótovo-smotanovú tortu na cestu domov.

… i všetkým, ktorí nám fandili alebo nás povzbudili slovom či úsmevom …