Zoznámte sa s našimi dobrovoľníkmi

Kto sú? Prečo to robia? Čo všetko k tomu potrebujú? A čo vlastne deťom a ich rodinám dávajú?

1. Čomu sa venujete, čo študujete, kde pracujete, čo vás baví?

Peter: Študujem španielsky jazyk a kultúru na PdF UK v Bratislave, nepracujem. Baví ma štúdium môjho odboru, jazyky, cudzie kultúry, spoznávanie nových ľudí, práca s deťmi, literatúra.

Radka: Mám vyštudovanú sociálnu pedagogiku a vychovávateľstvo a pracujem na základnej škole. Rada pracujem s deťmi, s ľuďmi. Rada sa učím nové veci. Vo voľnom čase rada cestujem, mám veľmi rada hory a prírodu. Učím sa hrať na gitare.

Andrej: Tento rok som doštudoval odbor sociálna práca. Momentálne pracujem pre Návrat, o.z. Začiatkom tohto roku som absolvoval výcvik metódy ART, ktorého cieľom je predchádzanie, zmierňovanie a nahrádzanie agresívneho správania iným, prosociálnym správaním. S touto metódou teraz pracujem s 3 skupinkami detí. Okrem toho robím osobnú asistenciu kamarátovi, ktorý mal ťažkú autohaváriu. Rád športujem, baví ma basketbal, skatebording.

2. Slovo dobrovoľník sa dá chápať ako človek dobrej vôle, alebo človek, ktorý má vôľu robiť dobre. Aká cesta vás priviedla k tomu, že ste sa stali dobrovoľníkmi. A prečo sa venujete práve deťom z náhradných rodín?

Peter: Dobrovoľníkom som sa stal po tom ako som niekoľkokrát navštívil kluby a letný pobyt náhradných rodín s mojou tetou, ktorá má adoptované deti. V tom čase som sa rozhodol vyplniť aj svoj voľný čas niečím zmysluplným a zaujalo ma práve toto. Postupne som sa zoznamoval s novými ľuďmi, spoznával nové príbehy a dozvedel som sa viac o náhradnom rodičovstve. Práve pre toto som sa rozhodol v tom pokračovať, lebo v tom vidím zmysel a napĺňa ma to.

Radka: Na vysokej škole sme mali prednášku s Natáliou Blahovou. Jej rozprávanie bolo veľmi zaujímavé, pútavé. Počas neho spomenula, že práve hľadajú dobrovoľníkov na kluby náhradných rodín do Trnavy. Hneď v ten deň som sa rozhodla, že sa na to dám a zavolala som koordinátorke klubu. A odvtedy som dobrovoľník. Vo februári to budú štyri roky. Nevenujem sa len deťom v náhradnej rodine, ale aj deťom v škole. Ale deti z náhradných rodín sú moja srdcová záležitosť. Naučila som sa veľmi veľa pri práci s nimi a stále sa učím.

Andrej: V 1. ročníku na vysokej škole sme jeden týždeň po menších skupinkách navštevovali rôzne zariadenia a organizácie, kde sme sa dozvedali základné informácie o ich pôsobení a cieľoch. Jedným z nich bola aj Asociácia náhradných rodín, ktorá ma zaujala a hľadali v tom čase dobrovoľníka. Po jednom telefonáte som si dohodol stretnutie, zavolali ma na Klub náhradných rodín, zapáčilo sa mi tam a odvtedy som sa stal ich súčasťou. Robil som ako dobrovoľník aj iné veci, ale v práci s týmito deťmi som sa našiel a napĺňa ma a chcem v nej pokračovať.

3. Môžete popísať, čo ako dobrovoľníci robíte? Aké rôzne aktivity to pre vás znamená?

Andrej: Pravidelne raz mesačne pripravujeme Kluby náhradných rodín, okrem toho chodím na víkendové pobyty, letný pobyt náhradných rodín, stretnutia pre staršie deti od 12 do 18 rokov. S nimi sme 2-3 krát mesačne vždy v sobotu poobede. Program sa im snažíme „ušiť“ na mieru. Chodíme s nimi na výlete, opekačky, hráme basketbal (to robia najradšej :)) ale takisto s nimi rozoberáme rôzne dilemy, ich problémy a hľadáme spolu vhodné riešenie, aby sa z nich dostali.

Radka: Moja úloha je deťom pripraviť zaujímavý program, ktorý pozostáva z pohybových, relaxačných hier, kreatívnych činností, atď. Cieľ je, aby sa deti zabavili, oddýchli si, spoznali nových kamarátov, niečo pekné vyrobili. Pravdaže, keď vymyslíme program pre deti je našou úlohou zohnať pomôcky a vymyslený program zrealizovať s deťmi 🙂

Peter: Ja pripravujem program, hľadám nové zaujímavé hry pre deti, ktoré sme spolu ešte nerobili. Občas pre deti slúžime aj ako trampolína 😀

4. Koľko času asi venujete deťom?

Radka: Keďže pracujem v škole deťom sa venujem každý deň :D. Ale v rámci dobrovoľníctva sú to raz za mesiac kluby v Trnave a Bratislave, sobotňajšie kluby, víkendovky, pobyty.

Andrej: Ak to prerátam na hodiny tak mi to vychádza cca na 12 hodín mesačne.

5. Čo robíte s deťmi najradšej?

Radka: Najradšej sa s deťmi rozprávam. O hocičom. Veľmi sa mi páči počúvať ich príhody, ktoré zažili. Spoznávať ich vnímanie sveta. Pozorovať ich pri spoznávaní sveta, ktorý je okolo nich. Rada si s deťmi vyrábam, kreslím, maľujem, tvorím. Hrám detské hry 🙂

Peter: Najradšej s deťmi robím tvorivé dielne a etapové hry.

Andrej: Rôzne pohybové hry, loptové, všetko, pri čom je pohyb. Taktiež ma veľmi baví diskutovať so staršími deťmi na rôzne témy. No je jedna vec, ktorej sa veľmi nezúčastňujem, sú to rôzne kreatívne a výtvarné aktivity s deťmi. Myslím, že na to som ľavý a prenechávam to radšej skúsenejším dobrovoľníkom :). Inak sa zapojím rád úplne do všetkého.

6. Keďže ako dobrovoľníci často pracujete v tíme, aké rôzne úlohy potrebujete zvládnuť, aby všetko fungovalo?

Andrej: Pred každou akciou si dáme stretnutie, kde plánujeme, tvoríme a dohadujeme program pre deti. Rozdeľujeme si úlohy, kto má čo zabezpečiť, kúpiť, pripraviť, obvolať, mailovať, poprípade odprevadiť deti na stanicu, keď nám s nimi skončí stretko. Tieto organizačné stretnutia bývajú ale vždy veľká sranda :).

Radka: Ako v každom tíme treba zvládnuť úlohu plánovať, organizovať, vedieť sa dohodnúť, počúvať sa, vyjadriť názor, byť kreatívny a spoľahlivý, vedieť medzi sebou komunikovať.

Peter: V prvom rade je dôležité aby sme si ako skupina sadli a vedeli spolupracovať.

7. Čo sa snažíš deťom odovzdať, alebo čo je hlavný zmysel a cieľ vašej práce s deťmi?

Radka: Dúfam, že deťom dávam pozitívnu náladu, možnosť sa zabaviť a spoznať nové veci.

Andrej: Ja sa snažím hlavne deti zabaviť aby bol vždy smiech a sranda. Pre nich je veľmi dôležité, aby patrili do nejakej skupiny rovesníkov a mohli sa podeliť a zdieľať s ostanými s tým, čo je pre nich dôležité. Mojím cieľom ale je, aby odchádzali vždy so stretnutia ešte s lepšou náladou, ako keď prišli.

Peter: Hlavný zmysel a cieľ toho, čo robím je zabaviť sa s deťmi. Dúfam, že si deti vždy odnesú niečo pozitívne alebo poučné. Dôležité je ale aj odľahčiť ich rodičov a trochu im pomôcť nájsť si čas aj pre seba samých. Myslím si, že pre to aby mohol človek robiť niečo takéto, je dôležité, aby ho napĺňalo a bavilo to, čo robí.

Ak uvažujete nad touto formou pomoci, ozvite sa nám do konkrétneho centra a spolu skúsime nájsť vhodnú formu dobrovoľníctva.

Ak nemáte veľa času a napriek tomu by ste radi pomohli, skúste rozmýšľať, ako pomôcť rodinám, ktoré sa o tieto deti starajú. Často sú to rodiny s viacerými deťmi, ktoré žijú skromne. Nemôžu svojim deťom zaobstarať všetko, čo deti chcú, alebo čo by pre aj z hľadiska rozvoja bolo dobré. Náhradní rodičia im ponúkajú všetko, čo majú, dávajú im sami seba, no na tieto veci niekedy nezvyšuje.
Môžete ich podporiť tak, že im venujete bycikel, ktorý už nepotrebujete, kúpite im knižky, alebo zaplatíte hodiny husiel, či futbalový krúžok. Možno viete po anglicky alebo vám v škole išla matematika a mohli by ste pomôcť doučovaním, alebo máte v niektoré popoludnie viac času a mohli by ste ich dieťa odprevadiť na krúžok. Skúste si s takouto rodinou vytvoriť vzťah, porozumieť jej, zistiť, čo potrebuje a potom ju môžete (viac či menej) pravidelne podporovať. Nemusíte si teda adoptovať dieťa – adoptujte si náhradnú rodinu.

Ľubica Vyhnánková,
komunikácia s verejnosťou a fundraising