Po rokoch strávených v domove sa našla pre nich pestúnska rodina. Prijali najprv menšie deti, Ivanu ako 11-ročnú až ako poslednú, zhruba po roku. Spočiatku sa tam cítila dobre, ale časom sa ich vzájomné vzťahy vyhrocovali. Ivanine nedostatočne naplnené psychické potreby a jej neustávajúci „hlad“ po pozitívnych emočných prejavoch ju v čase dovŕšenia 18 rokov viedol k tomu, že sa presťahovala do domu na pol ceste. A zase bola sama. Nebolo to pre ňu jednoduché, ale boli sme tu pre ňu a pomáhali jej riešiť existenčné potreby, ale aj sociálne veci. Viedli sme ju v spracovávaní jej minulosti, vysporadúvaní sa s prítomnosťou i rozmýšľaní nad lepšou budúcnosťou.
Toho, čo bolo treba riešiť bolo mnoho a sama by to nezvládla. Chaos bolo nutné upratať, potrebovala sa vyznať aj sama v sebe. Keďže sme s ňou boli v neustálom, často dennodennom spojení, začala nám dôverovať a vedela, že sa o nás môže oprieť, v prípade potreby si u nás a s nami vybiť i svoje časté prepätia. Často sa jej rúcal svet a často znovu vstával. Sústredili sme sa s ňou aj na uspokojovanie jej vyšších potrieb, riešila s nami vzťah s rodičmi, biologickými i pestúnskymi, priateľom i kamarátmi, školu, brigády, ako tráviť voľný čas, zdieľala svoje túžby, radosti i obavy. A my sme sa snažili ju bezpečne sprevádzať po celý čas, pomedzi to ju priviesť k väčšej samostatnosti, ale i zrelosti.
Teraz, keďže v máji zmaturovala a má za sebou aj dvojmesačnú brigádu v Česku, ktorú úžasne zvládla, má pred sebou ďalšiu cestu. Pohráva sa s myšlienkou ďalšieho vzdelávania, plánuje si urobiť opatrovateľský kurz a hľadá spôsoby ako pomáhať ostatným ľuďom. A my máme z toho radosť!
Ivane sme pomáhali aj vďaka projektu Aby RODINA bola DOMOV pre DETI, ktorý realizujeme s IKEA Bratislava.
Newsletter
Pozývame vás do sveta našich príbehov. Prihláste sa na odber mimoriadnych správ z Návratu.
