Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Články

Najskôr ceruzkou, potom atramentovým perom. Naša prváčka trénovala kruhy, čiarky, lastovičky... A v októbri to prišlo. Napísala „mama“. Pozerala som s mokrými očami, ako si spokojne píše všetky tie oblúčiky, potom ma vystískala, a pokračovala – ďalší riadok „mama“. Zrazu prišla otázka: Keď je „Ema“ s veľkým písmenom, nemám tak písať aj „Mama“?  Pre ňu je mama vlastné meno, pre konkrétneho človeka. To slovo má pre ňu zmysel.

 

Myslela som na iné deti, pre ktoré je mama len slovo. Čoskoro sa naučia písať aj teta alebo ujo. Ale to sú pre ne len oslovenia pre 10 osôb, ktoré sa striedajú v službe v detskom domove.

 

Našťastie, v náhradných rodinách je to inak. Občas tieto deti (najmä ak prišli do rodiny staršie) svojich pestúnov neoslovujú mama a otec, ale teta a ujo. Sú však pri nich stále tí istí – jedna teta, jeden ujo. A možno - rovnako ako moja dcéra - zaváhajú, či nenapísať Teta a Ujo. To je viac ako jednotka z domácej úlohy.

 

Príchod mojich prijatých detí bol/je veľká vec. Ale každodenný život sa nám skladá z maličkostí. Tých momentov, kedy som vďačná, že moje deti majú rodinu, je neúrekom.

 

A teraz už ideme trénovať S. Ešte pár týždňov, a napíše aj Starká a Starký. 

 

Eva Stanková, pestúnska mama

Po príchode zo škôlky Lucka vždy voňala parfumom pani učiteľky. Prijali ju s jej chuťou do života, nezbednosťou aj batôžkom problémov, ktoré sa nedajú odložiť do skrinky v šatni.

Pri stretávaní dieťaťa z náhradnej rodiny s biologickými rodičmi sa stretávajú rôzne predstavy, túžby a potreby. Náprave vzťahov pomáha sprevádzanie.

25 rokov sa NRS na Slovensku vyvíja v zásade dobre, opustené deti sú vo väčšine v rodinách, a nie v bezvzťahových inštitúciách typu detský domov.

Prinášame vám článok o rodinnej starostlivosti a opustených deťoch z roku 1922. Nenechajte sa zmiasť. Aj keď od vydania článku uplynulo 96 rokov, obsah nie je až taký starý, ako by sa spočiatku mohlo zdať - je totiž o všetkom tom, o čo sa v Návrate snažíme aj dnes.

Aj ja som v Zozname – 6 mesiacov čakám na svoju adopciu. Teda na svoju novú rodinu. Od začiatku mi zodpovední tvrdili, že raz sa to podarí.

Darovať 2% nebolí, pretože nie sú z nášho vrecka. Dávajú nám ale možnosť voliť.

v ktorom sa nám podarilo mnoho vecí. Vybrali sme pre Vás aspoň niektoré, o ktoré by sme sa s Vami radi podelili.

V Návrate sa v poslednom roku znovu venujeme téme – rozhovor s dieťaťom a zisťovanie toho, čo si myslí, praje, ako sa cíti a ako si predstavuje svoj ďalší život v situáciách, napríklad keď sa rodičia rozvádzajú alebo keď sa dokonca ocitlo bez rodičov.