Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

 Aj vy máte podobnú skúsenosť? Slovensko sa mení.

Nedávno som mal pomaturitné stretnutie, po 30 rokoch! 

Zistil som niekoľko nových skutočností. Napríklad: tí spolužiaci teda starnú, šedivejú výhradne muži, zo žien ani jedna.


Ale vážne, v rámci osobných rozhovor vysvitlo, že jedna spolužiačka si aktuálne berie, k svojim dvom už dospelým deťom, dievčatko do pestúnstva. Ďalšia hovorila, že svokra jej syna je viac rokov profesionálnou mamou. No a ďalšia vravela, že keď stratila prácu a zvažovala čo ďalej, tak jednou z možností bolo profesionálne rodičovstvo.


Vyplývajú z toho dve správy. 
Kvantitatívna je, že z 21 ľudí mali traja (seba nerátam) bezprostrednú skúsenosť s náhradným rodičovstvom. 
Kvalitatívna, že keď to ostatní spolužiaci počúvali, nikto to nijak špeciálne nekomentoval štýlom, že to je teda niečo mimoriadne úžasné, ani nikto pri tom nemal podozrievavosť v mimike tváre. Prosto bola to normálna téma a plynule sme prešli na ďalšie okolnosti z našich životov.


A to je to najzaujímavejšie zistenie o vývoji povedomia o náhradnom rodičovstve na Slovensku. Je mi jasné, že nejde o reprezentatívnu vzorku, ale nie je to prvá skúsenosť podobného charakteru. Pred vyše desiatimi rokmi som opakovane konštatoval, že keď niekto v náhodnej zostave ľudí začal rozprávať, že si berie dieťa napríklad do pestúnstva, stretol sa s dvoma druhmi reakcie: buď ľudia híkali nad jeho nadľudskosťou alebo vyjadrovali obavy a prognózy nad tým, ako to dopadne.


Spoločnosť, kde sa prijatie dieťaťa stáva bežným javom, je dobrá spoločnosť, pre deti aj pre dospelých. 


Teším sa.

Marek Roháček,
predseda Návratu