Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Dostali sa mi do rúk čísla, citáty, príbehy. Mám z nich urobiť text, ktorý priblíži časť nášho pracovného roka. V hlave sa mi otvárajú príbehy o krehkosti a rozbitnosti, ale aj o trpezlivosti, húževnatosti a súdržnosti. Tento článok je možno tak trochu správa o detstve niektorých detí, premýšľanie o ich rodičoch, ale tiež o zdrojoch okolo rodín. A asi to je správa aj o nás - o našom hľadaní, prekonávaní bariér, hľadaní konsenzov a kompromisov, o úspechoch i neúspechoch a o „držaní sa” nádeje.

 

Sme v istej etape štvorročného projektu Posilnenie rodiny zdrojmi komunity. Čo nám zatiaľ projekt potvrdil? Každá rodina môže mať svoje krehké obdobie - zložité je, ak sa krehké obdobie zmení na dlhodobé a tých pevných období je ako maku alebo žiadne. Je dôležité, aby ako podpora pre rodinu nastúpila susedská a komunitná pomoc, predovšetkým laická, ale aj inštitucionálna, odborná. Naše služby poskytujeme v mnohých lokalitách ako služby komunitné, s cieľom čo najviac ich urobiť dostupnými pre zraniteľných.

 

Sme radi, že sa nám podarilo skombinovať odborné prístupy s neformálnosťou, a tak sa mnohé naše služby stali prijateľné pre zraniteľné rodiny, ktoré žiaľ ešte stále vo veľkom množstve zostávajú na Slovensku bez systémovej pomoci.

 

Naprieč Slovenskom stretávame rodiny na ich ceste životom. To, že sa naše príbehy stretli, znamená, že sa deje v ich príbehu niečo podstatné. Prechádzali alebo prechádzajú situáciou, ktorá ohrozila alebo môže ohroziť závažným spôsobom deti, ich fyzický či psychický vývin, a tým ohroziť ich šance na plnohodnotný život. Je nám jasné, že detstvo nemá iný čas, len tento. Takže niekedy nie je čas na čakanie. Keď sa dospelí dostanú do dlhodobých ťažkostí a nemajú ďalšiu podporu, môže byť náročné ustáť rodičovskú rolu,” hovorí Alena Molčanová, koordinátorka projektu, ktorý Návrat realizuje druhý rok.

 

 

V každom príbehu je to inak. A vnímame mnoho rozdielov medzi príbehmi z miest a príbehmi z dediniek, z rozvinutých oblastí a z hladových dolín. Niekedy sme jediní podporovatelia rodiny široko-ďaleko, a tak musíme susedskú a miestnu podporu hľadať a mobilizovať. V inom prípade krásne nadväzujeme na okolie, ktoré zraniteľnú rodinu posilňuje neformálne. A inokedy? Podporujeme klientov, aby sa dokázali „vzdať” našej inštitucionálnej pomoci a dokázali prijať podporu neformálnejšiu - laickú, komunitnú, či susedskú a postupne sa postaviť na vlastné samostatné nohy. Niekedy sme radi, že pomôžeme členom rodiny aspoň spolu poriadne hovoriť a oni sami potom pohnú svojim svetom dopredu,“ hovorí Denisa Ničíková, koordinátorka tímu v žilinskom kraji.

 

 

A aké témy najviac rezonovali v príbehoch?

 

  • Veľkou bolestivou realitou v mnohých rodinách sú rozchody a rozvody rodičov. Snažíme sa znižovať napätie, posilniť „mierové rokovania” a centrovať pozornosť rodičov na potreby detí. „Spolupracovali sme na 4 prípadoch asistovaného stretávania po rozvode alebo rozchode rodičov. V 2 rodinách sa nám spolupráca darí, stretnutia prebiehajú, situácia sa upokojila, rodičia sa vedia dohodnúť. Ďalšiu rodinu sme preberali na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a situácia bola veľmi konfliktná, otec rodiny výbušný, kričal. Predpokladáme, že nás čaká zložitá spolupráca s touto rodinou. Vo štvrtej rodine sme sa pokúšali o dohodu medzi matkou a otcom o výživnom a o kontakte s dcérou. Rodičia sa zatiaľ neboli ochotní dohodnúť, čakáme, že sa rozhodnú s nami ďalej nespolupracovať,“ popisuje situáciu Vladimíra Svitková, sociálna pracovníčka zo Žiliny.

 

  • Mnohé rodiny žijú naozaj v sociálnej izolácii a svojím bývaním, či spôsobom života zažívajú vylúčenie od väčšinovej spoločnosti. Nečakáme, že pôjdu za nami, na ich strane je mnoho bariér, nadväzujeme vzťahy s nimi tam, kde žijú. Naše služby sme tomu prispôsobili a poskytujeme ich priamo v komunite zraniteľných. V decembri sme sa venovali aj deťom v Komunitnom centre vo vylúčenej lokalite na Bratislavskej ulici, venovali sme sa najmä rozvoju predškolských detí a ich pripravenosti na nástup do školy,“ hovorí Mária Sandánusová, asistentka sociálneho pracovníka zo Žiliny.

 

  • Pred rokmi sme začali poskytovať odľahčovaciu službu pre zraniteľné rodiny ako prevenciu pred vyhorením, či „zlyhaním”. Máme s ňou veľmi dobrú skúsenosť, aj keď je v niektorej etape náročná na menežment. V rámci projektu ju veľa využívame.Náhradná rodina, ktorá má 4 vlastné deti a dve prijaté, potrebuje svoj oddychový čas, potrebuje ho pravidelne. Každé z týchto 6 detí potrebuje predsa oddýchnutú opatrovateľskú osobu! Niekedy sú deti u biologických rodičov, s ktorými pracujem, ale niekedy nemôžu zabezpečiť ani krátkodobú osobnú starostlivosť o deti. To však neznamená, že nik iný z blízkych sa nemôže podieľať na krátkodobom odľahčení náhradnej rodiny. Začal som teda hľadať možnosti odľahčenia. Podarilo sa a pravidelné odľahčovanie veľkopočetnej náhradnej rodiny priebežne pokračuje. Cca 1x mesačne majú svoj oddychový víkend a o deti mojich klientov je postarané,“ vysvetľuje Marek Berky, sociálny pracovník z Banskej Bystrice.

 

  • Je naším štandardom sprevádzať krehké rodiny obzvlášť v čase dospievania detí. Podoprieť potrebujú rodičia i omladina a niekedy potrebujú pomôcť so stavaním mostov medzi nimi. „Niekedy aj odchod z domu v 18-tke môže byť dobrým riešením - ak je to pripravená a jasná cesta,” hodnotí Peter Fudaly, špeciálny pedagóg z Prešova. „Bola taká mladučká, keď otehotnela. Vychovávali ju starí rodičia, ktorí si vyčítali, kde spravili chybu. Malý okatý vnúčik ich však všetkých spojil a pochopili, že kvôli nemu nie je čas na hádky a výčitky, ale na to byť v tom všetkom ako rodina spolu,” hovorí Monika Stredňáková, sociálna pracovníčka z Prešova.

Veľmi sa teším, že sa podarilo aj toto: “Vďaka projektu podporujeme aj vzdelávanie našich kolegov, snažíme sa, aby si rozšírili možnosti „pre terén”, aby mohli lepšie „namiešať” dobrú službu pre každú rodinu, s ktorou pracujú. Dobrú skúsenosť máme s kontaktným programom Komunikácia dotykom - ktorý posilňuje rodičovský jemnocit, učí rodiča i dieťa prežívať vzájomný čas tu a teraz a byť plne koncentrovaný, podporuje, aby rodič mal plnú hlavu dieťaťa, učí ho tiež rešpektuplnú komunikáciu a posilňuje to zásadné: vzťah rodič - dieťa. Aj preto sme rozšírili rady kolegov, ktorí vedia tento program poskytnúť aj rodinám vo veľmi ťažkých sociálnych podmienkach,” Alena Molčanová, koordinátorka projektu

Absolvoval som tréning lektorov terapie dotykom a používam to v rodinách. Vidím, ako im to dáva zručnosť vnímať lepšie svoje dieťa”, Marek Berky, sociálny pracovník v Banskej Bystrici.

 

Dosť bolo písania a publicity. Správa je na svete! A moji kolegovia? Už sú zase „v teréne”. Idem za nimi.

 

Zostavila Dana Koníček Žilinčíková z Centra Návrat v Banskej Bystrici s úctou voči všetkým kolegom, ktorí sú v tomto projekte v prednej línii - pri rodičoch a deťoch! ĎAKUJEME!

 

Projekt IA SAN SR (kód NFP312040H738) sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

ESFaEFRR farebne 1         IA MPSVR SR 1 small    OPLZ farebne 1    

 

www.esf.gov.sk   www.ia.gov.sk