Deti a mládež z rodín v ohrození i z náhradných rodín majú za sebou často ťažkú minulosť poznačenú stratami, traumami, či strádaním a mnohí z nich niečo podobné prežívajú aj práve teraz. Nie je žiadnym prekvapením, že tieto boľačky sa začnú prejavovať aj v ich správaní. Dostávajú sa tak do rôznych rizikových situácií a zároveň sa stávajú dennodennou výzvou pre rodičov, učiteľov či iných odborníkov.
Ústavné riešenia sú už v dnešnej dobe považované za posledné možné, ale napriek tomu sa k nim u týchto detí vo vyššom veku, žiaľ, neraz pristupuje. V praxi vnímame absenciu ponuky odborných metód a postupov, ktoré by pomáhali týmto deťom vyrovnať sa s minulosťou a nájsť sami seba, svoju identitu, objaviť svoju hodnotu, rozvinúť svoj potenciál a plnohodnotne sa tak integrovať do spoločnosti.
Mladý človek v náhradnej rodine počas svojho dospievania začína viac uvažovať nad tým, čo sa mohlo v jeho minulosti stať a snaží sa nájsť novú "logiku", ktorá ho povedie ďalším životom.
Majú 18 a viac, voláme ich mladí dospelí a spája ich téma náhradného rodičovstva. Jedni zažili to, že ich rodičia sa rozhodli starať o „cudzie“ dieťa. Tí druhí zase boli tým „cudzím“ dieťaťom.