Najlepšia pomoc deťom je pomoc ich rodičom

Príbeh prvý 

Mama Renata vyrástla v detskom domove. Keď odtiaľ odišla, pomerne rýchlo spoznala otca svojich prvých dvoch detí. Ale nebolo im spolu veľmi dobre – muž pil, nepracoval, nie raz ju aj zbil, nejaký čas bývala s deťmi (vtedy ešte maličkými) v sociálnom zariadení. Napokon skončili rodičia na ulici a deti išli do náhradnej rodiny. Mali spolu ešte tretieho syna, o ktorého sa starala zo všetkých síl, aby mu bola dobrou mamou… aby bol stále pri nej… a aby sa mu nestalo to, čo jeho súrodencom. Prešlo niekoľko rokov… Renata sa naozaj o syna stará ako najlepšie vie. Dokázala od muža odísť, medzitým sa vydala a novému mužovi porodila krásnu zdravú dcérku. Bývajú na sídlisku v paneláku, medzi ostatnými obyčajnými občanmi tohto mesta…

Alternatíva z pohľadu dieťaťa

Klárka má 5 rokov, hráva sa s bábikami a zo všetkého najviac túži, aby sa s ňou hrali rodičia. Ani netuší a možno trochu, že jej mamina je plná obáv a strachov. Netuší zatiaľ nič o tom, že jej mamina vyrástla v detskom domove a nie v náručí milujúcich rodičov. Netuší, že sa zamilovala do muža, s ktorým mala dve deti. Netuší, že ten muž maminu bil a ich partnerské i osobné problémy postupne znamenali, že nedokázali myslieť na deti… Klárka však vie, že jej ocko je druhý muž jej maminy a že jej súrodenci žijú v pestúnskej rodine. Klárka miluje svoju mamu, je pre ňu najväčšou istotou, začiatkom i koncom sveta… A mama nadovšetko miluje svoju Klárku, aj svoje prvé deti, ktoré žijú v inej rodine.

Príbeh druhý

Mama Petra žila deväť rokov na ulici ako narkomanka. O jedno dieťa sa jej starajú príbuzní. Keď bola tehotná druhýkrát, absolvovala protidrogové liečenie. Ako sama hovorí, druhé dieťa pre ňu znamenalo „nový štart“ – spomínam si na jej slová: „Chcem už normálne žiť, mať strechu nad hlavou a starať sa o malého – ako normálni ľudia…“. Nie je to všetko ideálne. Stále nie sú „normálna rodina“ – bývajú aj s Petriným priateľom v sociálnom zariadení mesta (a to predsa nie je normálne), zarábajú si ako vedia, ale nespochybniteľné je, že maličký Kubko je pre nich najväčší poklad na svete.

Alternatíva z pohľadu dieťaťa

Kubko má 1 rok a narodil sa s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. Svoju mamu miluje, a vôbec netuší, že skoro o ňu prišiel. Keď bola tehotná, absolvovala protidrogové liečenie. On pre ňu znamenal nový štart. Kubko netušil, aká bola jeho mama nešťastná a ako si nevedela poradiť so svojimi problémami. Teraz však vie, že jeho mama krásne vonia a najradšej má, keď si ho berie na ruky. Vtedy sa cíti v bezpečí a najviac milovaný. On nevie, čo to znamená žiť na ulici, či v sociálnom zariadení. Nevie, ako sa iní ľudia pozerajú na jeho mamu. Vie iba, že k nemu v noci vstáva, keď má strach a chodí s ním po lekároch, aby mu čo najviac spolu s nimi pomohla.

Príbeh tretí 

Otec Jozef prišiel za nami, keď mali jeho deti 3, 4 a 6 rokov – ich matka odišla a zostal na ne sám. Prišiel vydesený a bezradný. Nevedel sa o deti postarať (alebo sa bál?). Záležalo mu ale na tom, aby nešli do detského domova. Snažil sa zabudnúť na celú situáciu pri automatoch. Dnes sú už deti veľké a nejaký čas aj naozaj v tom domove boli. Lenže Jozef našiel v sebe tú silu ako ich získať späť, ako uveriť v seba ako rodiča. A znova sú spolu – už dlho.

Alternatíva z pohľadu dieťaťa

Martinka má 12 a jej brat Rasťo 14 rokov. Rasťo hrá výborne futbal a Martinka číta knihu za knihou. Milujú svojho otca. Možno nie je dokonalý, ale majú len jeho. Ich mamina od nich kedysi dávno odišla a žije si svoj príbeh. Oni žijú svoj príbeh v tomto meste. S ocinom, ktorý sa kedysi z odchodu maminy „zosypal“ a každý deň zvládal žiť len s fľašou alkoholu. Martinka i Rasťo skúsili, aké to je žiť v detskom domove a aké to je vrátiť sa domov, k ocinovi, ktorý sa pozbieral a chcel im byť oporou. Oni vedia, že sa trápi, že sa sťahujú často aj preto, lebo majú málo peňazí, ale aj preto, že ocino nevie vždy dobre s nimi hospodáriť. Ale vedia, že ich ľúbi.

Toto je malá vzorka rodín, s ktorými v Návrate spolupracujeme. Rodičia z týchto príbehov nás vyhľadali, aby neprišli o svoje deti, aby boli lepšími rodičmi, aby si lepšie poradili s chudobou, alkoholom, minulými traumatickými skúsenosťami, násilím, výchovnými problémami... Sociálni pracovnici, psychológovia a terapeuti našej organizácie im radia v našich priestoroch, ale aj u nich doma. Tieto príbehy nemajú ešte konce, majú súčasnosť, ktorá sa môže meniť na lepšie či horšie scenáre.

Naše služby poskytujeme preto, že každé dieťa má právo na bezpečné a pokojné detstvo so svojimi rodičmi. Každý rodič, ak potrebuje pomoc v zvládaní rodičovských kompetencií, ju má dostať.

Roky našej praxe nás presvedčili, že najlepšie pomožeme deťom, ak pomôžeme ich rodičom.

Projekt „Najviac zo všetkého“, ktorého súčasťou je Rodičovská škola, individuálna odborná pomoc rodinám v ohrození a víkendový poradenský pobyt realizujeme s podporou Nadácie pre deti Slovenska z fondu Hodina deťom.

Katarína Paľovová, 
terénna sociálna pracovníčka Centra Návrat v Banskej Bystrici