Keď rodina nesmie ostať sama

,,Pred desiatimi rokmi si manželský pár osvojil troch súrodencov, bratov, vtedy vo veku 2-4 rokov.
Počas obdobia, kedy mali deti v starostlivosti, sme ich opakovane priebežne oslovovali s ponukou služieb, nakoľko sme predvídali ťažkosti a aj rodičia z času na čas nárazovo komunikovali ťažkosti vo výchove. Prejavovali aj záujem riešiť ich, avšak rôzni odborníci im ponúkali veľmi odlišnú podporu. S nástupom puberty u chlapcov sa situácia v rodine začala výrazne zhoršovať až do tej miery, že koncom minulého roka prišiel do jedného z našich centier adoptívny otec so žiadosťou o pomoc so zrušením adopcie a vrátením chlapcov do detského domova. V konzultačnej miestnosti nášho centra sedel  bezradný a zúfalý chlap so slzami v očiach. Nebol schopný pripustiť, že by sa mal detí vzdať. I keď už ďalej nevládal, miloval ich a nevedel si predstaviť, že by ich vrátil do detského domova. Na jeho bezradnosti sa podpísala stupňujúca sa verbálna a fyzická agresivita chlapcov voči rodičom, i medzi sebou navzájom, domáce krádeže, klamstvá, ľahostajnosť k ľuďom i zvieratám, veciam i povinnostiam a iné vyhrocujúce sa problémy. 
S rodinou sme sa začali pravidelne intenzívne stretávať. Na stretnutiach sme s nimi postupne pomenovávali problémy, odkrývali potreby jednotlivých členov rodiny a hľadali možnosti pre zmenu vo fungovaní rodiny.
V priebehu pol roka sa spoločnou prácou rodiny a odborného tímu podarilo nastaviť niektoré dôležité pravidlá každodenného fungovania rodiny (služby v domácnosti, plnenie si domácich zadaní…), zrealizovať ochranné a preventívne opatrenia (zredukovať vybavenie v kuchyni na minimálnu potrebu, zabezpečiť domáci trezor…). Vďaka zapojeniu chlapcov do nízkoprahových aktivít sme súčasne mohli voči chlapcom začať realizovať terapeutické a reedukačné aktivity. Rodičia začali priebežne využívať naše terapeutické a poradenské služby. 

V súčasnosti je situácia taká, že rodičia, hlavne otec, vidia nádej v celkovú zmenu atmosféry v rodine a majú vôľu ďalej hľadať. Uvažujú o zmene bývania. Sú si vedomí, že je pred nimi ešte ťažká a namáhavá cesta a že to bude chcieť veľa zmien u všetkých členov rodiny. A na tejto ceste tu budeme pre nich, pretože (ani) táto rodina nesmie ostať sama.“

Tím Centra Návrat v Prešove

Rodine sme pomáhali aj vďaka podpore IKEA Bratislava v rámci projektu: