Čo ohrozuje detstvo?

V takom počasí, v takej hodine, v takom meste…

Typické novembrové počasie: skorá tma a ešte aj dážď. Mysleli sme si, že na diskusiu v tomto regióne, s takouto témou a ešte aj v takomto počasí nepríde nikto a potom sa otvárali dvere a prišli a prišli a prišli. Sedeli sme v priestoroch kina uprostred malého mesta a zažili sme s miestnymi krásny príbeh. Kúsok z neho Vám ponúkam. Diskusia mala názov: Čo ohrozuje detstvo a čo s tým môžeme robiť?

Keď ste boli deťmi (Vy dnešní dospeláci), čo myslíte, že ohrozovalo Vaše detstvo?

Položila som otázku a pozrela na ľudí vo veku 30 – 65 rokov. Skvelé bolo, že prišiel a celý čas zostal s nami aj 14-ročný mladík.

Tu sú niektoré z odpovedí:

Keď som bola malá, hovorili mi dospelí, aby som si dávala pozor na zvláštnych ľudí.

Keď som bola malá, hrávala som sa na nebezpezpečných miestach, kde sa mi niečo mohlo stať.

Bála som sa, že ma poštípu včely.

A bolo mi nepríjemné, keď sa o mňa obtrela mačka.

Bál som sa neznámeho, niečoho, čo som nepoznal.

Ja si pamätám strach z výšok!

Straty blízkych! A že sa deje niečo nie dobré.

Veľa vecí nás ohrozovalo, až neskôr sme zistili, že vieme málo o živote a jeho nástrahách.

Určite som sa bál tmy. (14-ročný účastník diskusie)

A čo si myslia tí istí ľudia o tom, čo ohrozuje detstvo teraz:

Keď si deti nevyberú, nezvolia dobre.

Príliš veľa možností bez vedenia.

Voľné hranice vo virtuálnom svete.

Absencia nehy a súdržnosti v rodinách.

Dôraz na hmotné veci, na naháňanie sa za nimi.

Nájsť rovnováhu medzi rodinou a rovesníkmi, ktorí ovplyvňujú deti.

Nedostatočná kontrola detí zo strany rodičov.

Nevšímavosť rodičov k niektorým nedobrým správaniam detí.

Dostupnosť alkoholu.

Nedostatok spoločného pokojného času  (rodičia a deti).

Nebezpečná túra (14-ročný účastník diskusie).

Možno by ste našli svoje vlastné odpovede, my sme vychádzali z týchto.  Potom sme sa v diskusii posunuli k tomu, čo s tými ohrozeniami môžeme robiť.

Rozprávali sme sa o tom, že aj v minulosti sa rodičia o nás báli a určite aj naši starí rodičia sa báli o našich rodičov. Zhodli sme, že hrozby detstva vždy boli a budú.  Hovorili sme o tom, že na to, „aby sme vychovali dieťa, potrebujeme naozaj celú dedinu“ – a v minulosti to dobre fungovalo. Našim rodičom pomáhali ostatní napr. upozornením na to, čo robíme ako deti nevhodne v iných prostrediach. Hovorili sme o inom stave spoločnosti, ktorej sme súčasťou: okolie má strach niečo povedať o nevhodnom správaní dieťaťa, pretože sa boja ako rodič zareaguje. Zmocnil sa nás strach, vidíme, že deti na ulici robia niečo zlé, ale nezasiahneme.

Rozprávali sme sa, že je v našej spoločnosti veľa problémov a možno nemáme dosah zmeniť hneď všetko. Ale každý môžeme  urobiť malé dobré veci, ktoré sú overené a fungujú. Byť tu pre svoje a možno aj pre iné deti, hovoriť s nimi a vytvárať si na to čas – hovorili sme, že im musíme ponúknuť „5D zážitok“ s nami (spoločný nefalšovaný čas možno pri spoločenskej hre a iných činnostiach). A robiť to často a považovať to za najviac.

Hovorili sme, že ak chceme, aby nás deti nasledovali, mali by sme menej hovoriť o tom, čo treba a čo je dobro a zlo a viac to ukazovať v našich činoch. „Nefilozofovať“, ale konať – byť  vzorom.

Hovorili sme ešte o všeličom ďalšom – boli to dobré príbehy.  Pre mňa to boli príbehy o  ľuďoch, ktorým záleží na tom, ako to tu  bude vyzerať  s detstvom a teda s našou budúcnosťou. Hovorili sme,  že môžeme frflať a odsudzovať alebo čakať na niekoho, kto nám lepšiu spoločnosť urobí. Alebo investovať život do toho, čo posúva. Dobrú spoločnosť nám nikto neurobí, iba my samy. Začať treba okamžite. Kvôli terajším a budúcim deťom a kvôli nám. Aby sme sa prestali o detstvo báť a verili, že…

A čo bolo na záver? Všeličo a ešte aj táto podstatná bodka:

„To je dobre, že Vy ste prišli za nami sem do Krupiny z takej diaľky. Potrebujeme tu o týchto veciach hovoriť.“

Odchádzali sme z Krupiny neskoro k večeru, pršalo a tušili sme, že táto krajina má nádej. Čo myslíte?

Diskusia bola podpornou aktivitou pre otvorenie výstavy fotografií Martina Dubovského: Najviac zo všetkého, o nevyhnutnosti hlbokého vzťahu a rodiny pre každé dieťa. Výstava vo foyeri kina v Krupine potrvá do 30. novembra 2019.

Realizované s finančnou podporou BBSK.

Ďakujeme Mestu Krupina za zázemie pre výstavu.

Dana Koníček Žilinčíková,
Centrum Návrat v Banskej Bystrici