Aby doma dobre bolo… správa z pobytu

… stretli sme sa júlový víkend (4. – 6.7.2015) so siedmimi rodinami v rekreačnom zariadení Lúčka-Potoky, aby sme aj naďalej s nimi pracovali na vytváraní dobrého a bezpečného domova.

V kruhu ostatných rodín a našich odborníkov mali možnosť zdieľať sa so svojim prežívaním a zažívať pochopenie a ocenenie, ktoré sú pre tieto rodiny tak potrebné. V neposlednom rade sme spoločne hľadali možnosti riešenia ich ťažkostí a kríz. 

Program víkendového pobytu bol rozmanitý a nastavený tak, aby rodiny mali možnosť pracovať s pravidlami a režimom, pretože pre mnohých z nich je to v bežnom živote náročné. Každý deň mal svoj harmonogram, ktorý obsahoval okrem času stráveného spoločne aj oddelené rodičovské a detské skupinky.

,,Osvedčené“ rodičovské stratégie

Rodičovská skupina sa stretla trikrát. V rámci prvého úvodného sedenia v sobotu večer mali rodičia možnosť rozprávať o výchovných hraniciach vo svojich rodinách a spôsoboch ich uplatňovania. Rodičia zdieľali hlavne osvedčené stratégie, ktoré im fungujú. 
Biologickí rodičia zhodne potvrdzovali, že deti sú schopné rešpektovať stanovené pravidlá až po kriku, alebo ak hrozí za ich prestúpenie nejaký trest. Jedna náhradná mama skonštatovala, že to, čo jej fungovalo u vlastných detí, je u prijatých detí neúčinné.

Umenie nájsť na sebe niečo pozitívne

Nedeľné popoludnie bolo venované ich rodičovským zručnostiam. Rodičov sme vyzvali, aby sa pokúsili nájsť tri veci, v ktorých sú ako rodičia dobrí, ktoré ako rodičia dobre zvládajú. Niektorí z nich boli zaskočení týmto zadaním a bolo pre nich ťažké nájsť čo i len jednu dobrú vec (schopnosť, vlastnosť, zručnosť) vo svojom rodičovstve. Jeden z rodičov sebakriticky povedal, že nevie nájsť nič dobré, keďže nič nie je 100% a vždy v niečom zlyhá. 

Potrebovali veľa povzbudenia, aby dokázali zamerať svoju pozornosť aj na niečo pozitívne, v tom akí sú ako rodičia. Najčastejšie vyzdvihli svoju schopnosť postarať sa o rodinu (zabezpečiť bývanie, finančnú stabilitu, zabezpečiť fyziologické potreby detí,…). Vzhľadom k tomu, že časť rodín má za sebou ťažkú minulosť a prešli dlhodobým procesom pomoci (sanácie), vnímajú práve túto materiálno-ekonomickú stránku ako významnú pre stabilitu svojich rodín. 

Jedna z matiek, abstinujúca alkoholička, s pokorou ale aj s hrdosťou vyjadrila, že práve tým, že sa rozhodla abstinovať dala svojim deťom opäť domov. Iná mama vyzdvihla fakt, že dokáže svojim deťom dať priestor na slobodu v rozhodovaní sa, v prejavovaní názorov a učiť ich tak prevziať zodpovednosť za svoje konanie.

V závere tohto sedenia dostali rodičia ešte jednu úlohu – pokúsiť sa vyjadriť, v čom a vo vzťahu ku ktorému dieťaťu potrebujú rásť, aby napríklad o rok mohli povedať, že sa ako rodičia v niečom zlepšili. Väčšina z nich sa zamerala na zlepšenie či prehĺbenie vzťahu a komunikácie s dieťaťom, ku ktorému si v súčasnosti ťažko hľadajú cestu, alebo tam cítia isté bariéry.

Ako sa dostať bližšie k dieťaťu?

V pondelok dopoludnia sme sa zamerali práve na tieto výzvy rodičovského rastu a pokúsili sme sa spoločne hľadať cesty, ako ich naplniť. Uvažovali sme, čo musia urobiť pre to, aby sa im to aspoň čiastočne podarilo. Z dlhej diskusie vyplynulo, že je dôležité cielene si vytvárať priestor na čas venovaný jednému dieťaťu a pýtať sa dieťaťa na jeho prežívanie, potreby a názory na organizáciu rodinného života a na to, čo sa dotýka jeho individuality. Ako veľmi dôležitá sa tiež ukázala starostlivosť o seba, o svoje fyzické i psychické zdravie a o svoju celkovú vnútornú pohodu a spokojnosť, v duchu myšlienky, že len vyrovnaný rodič dokáže vytvárať stabilné a bezpečné rodinné prostredie pre svoje deti.

V závere pobytu rodičia zhodnotili, že napriek počiatočnej neistote a obavám, sú radi, že sa nakoniec zúčastnili tohto pobytu. Odchádzali oddýchnutí, povzbudení a pripravení pracovať na svojich osobných rodičovských výzvach. Uistili sme ich, že sme pripravení ich v tomto úsilí sprevádzať a podporovať.

Súbežne s rodičovskou skupinkou prebiehala detská skupinka, v rámci ktorej sme pre 22 detí pripravili rozmanité aktivity a tvorivé dielne. 

Strachy detí na terči

Čoho a koho sa deti boja a naopak pri kom a v akých situáciách sa cítia bezpečne, sme zisťovali prostredníctvom,,techniky terča“.  Každé dieťa dostalo svoj terč, ktorého stredom bolo ono samé. Na k sebe najbližší, červený kruh, mali deti umiestniť miesta, situácie a ľudí zo svojho života, s ktorými sa cítia bezpečne. Naopak tých, s ktorými sa necítia dobre, nalepiť podľa stupňa ohrozenia smerom od seba, na vzdialenejšie kruhy. Štrnásťročné dievča sa zverilo, že sa najbezpečnejšie cíti so svojimi rodičmi, na spoločných výletoch, ktoré veľmi obľubuje. Chlapec, ktorý vyrastá s dvoma bratmi v náhradnej rodine sa zas vyjadril, že bezpečie postráda, keď je sám. 

Keď sa treba trocha schladiť a vyvetrať si hlavu

Okrem futbalu a športových hier sa v horúcom letnom počasí deti tešili najmä na ,,chytanie vodnej bomby“ a bazén, kde sa nielen osviežili, ale aj vyjašili so svojimi kamarátmi a vybili energiu. Každá zo skupiniek detí mala vyhradený svoj čas na šalenie. Nezaháľali však ani na brehu a navzájom sa povzbudzovali v malých výzvach: kto sa ako prvý odhodlá vyskúšať studenú vodu, dlhšie vydrží pod vodou či urobí viac klikov :). V nedeľu v noci sme si spoločne vyvetrali hlavy na nočnej hre, ktorá sa stala skúškou odvahy najmä pre deti, ktoré sa boja tmy a ktoré sa nechceli skamarátiť s ,,duchmi lúk“.

Súčasťou programu bol aj cielene strávený spoločný čas a priestor na vzájomné lepšie spoznanie sa a zblíženie členov rodín. Súťaživého ducha rodičia i deti odhalili v rámci nedeľných spoločných hier. Okrem zábavy sa stali pre rodičov aj inšpiráciou ako tráviť s deťmi voľný čas hrami, ktoré posilňujú ich vzájomnú dôveru a vzťah (rodinné súťaže, hojdanie v deke, prehadzovanie vodných balónikov cez lano…). 

Čo odhalili rodinné ostrovy?

Hlavným programom nedeľného popoludnia bolo stavanie rodinných ostrovov z hliny. V prvom kroku mal každý člen rodiny postaviť svoj ostrov a následne sa dozvedeli, že ich majú prepojiť, avšak bez možnosti spolu komunikovať. To, čo si každý z rodiny na svoj ostrov umiestnil, odhalilo veľa o tom, čo potrebujú pre svoje bezpečie a aby sa cítili dobre. Táto aktivita pomohla nahliadnuť do toho ako sa vo svojej rodine cítia, akú úlohu v nej zohrávajú a či vyhľadávajú skôr samotu alebo spoločné chvíle.

Jedna z mám poňala stavanie svojho ostrova naozaj prakticky a zabezpečila si na ňom všetko potrebné, aby sa stal pre ňu bezpečným miestom pre život: banánovník, oštep ako zbraň a na lovenie, dve ryby a homára pripravené na jedenie, ohnisko, prístrešok na spanie a ukrytie sa pred prípadným nebezpečenstvom či búrkou i čln slúžiaci na prepravu. 
Iná mama zakomponovala do svojho výtvoru množstvo stromov obklopujúcich celý ostrov a kamennú hradbu pri brehu, ktorá chráni všetkých ostrovných obyvateľov pre veľkými vlnami či inými nebezpečenstvami.

Pocitové horúčky a podchladenia

Ako sa rodiny na pobyte cítia, vyjadrovali priebežne počas celého pobytu na rannej a večernej spoločnej komuniteprostredníctvom techniky ,,teplomer pocitov“. Tešíme sa, že sa väčšine rodín nálada počas pobytu zlepšovala a niektorí sa mali dokonca tak dobre, že im rozmedzie teplomera nestačilo.

Zažiť fungovanie rodín v priamom prenose, sledovať ich pri každodenných situáciách a rozprávať sa s nimi o ich problémoch a prežívaní sú pre nás a našu prácu veľmi cenné chvíle. Odhaľujú nám potenciál rodín, ich aktuálne potreby a problémy, na ktoré sa potrebujeme v rámci našej pomoci rodine cielenejšie zamerať. Aj vďaka nim nachádzame vhodné spôsoby ako týmto rodinám pomôcť zlepšiť ich situáciu a vzťahy, aby sa rodina dostala z ohrozenia do bezpečia a mohla zostať spolu.

Ďakujeme rodičom, že sa neustále snažia približovať svojim deťom, porozumieť ich správaniu a spolupracovať s nami na tomto cieli. A IKEABratislava za to, že nás v tom podporujú. Víkendový pobyt sa uskutočnil a týmto rodinám dlhodobo pomáhame v rámci nášho spoločného projektu Aby RODINA bola DOMOV pre DETI.

Peter Fudaly, špeciálny pedagóg Centra Návrat v Prešove
Ivana Bizoňová, Fundraising & Public Relations