Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

 
,,O službe sprostredkovania náhradnej rodiny pre dieťa málo píšeme, lebo jej nie je veľa. Je vzácna a ojedinelá. Ale zároveň moja obľúbená. Myslím, že keby sme ju nerobili, Návrat by nebol Návratom. Robiť sprostredkovanie je ako ísť do baní hľadať diamanty, alebo v riekach preosievať piesok kvôli zlatu. Postaviť sa do rieky bolesti, odmietnutia, zanedbávania... Čítať spisy detí, ktoré majú za sebou len zlomok života, za to však veľa smútku.

V tejto rieke hľadám dieťa, ktoré bude pre niektorú z rodín vzácnym kúsočkom zlata, či diamantu. Za rok sa nám podarí nájsť tak tri diamanty. Rekord bol sedem – dôvod na oslavu. Umiestňovali sme takmer každý druhý mesiac. Písať na úrad oznámenie o vyhľadaní žiadateľov pre konkrétne dieťa je jediná „povinná papierovačka“, ktorú nepovažujem za zbytočnú byrokraciu. Ak je sprostredkovanie úspešné a vrcholí telefonátom klientov, že si dieťa berú domov, je to skvelý pocit. Často moje vnútro kričí, že by som túto prácu robila aj zadarmo!

Dnešný výnimočný deň (medzinárodný deň nezvestných detí) chcem však písať o smútku spojenom s touto službou. Robím to už viac ako jednu 10 ročnicu. Musím povedať, že v systéme sociálnoprávnej ochrany detí sa veľa vecí zmenilo, skvalitnilo, možno to ide pomalšie, než by to deti potrebovali, ale tie zmeny sú a mnohé sú dobré. Porovnať terajšie správy o dieťati s tými spred 10 rokov je veľký rozdiel. Majú svoju štruktúru, presný obsah, povinné prílohy – psychologické vyšetrenie, lekárske správy, fotografie, aj videozáznam. Všetko to výrazne zvyšuje pravdepodobnosť úspechu celého procesu. No podmienkou je, že ,,dieťa ju musí mať” – nielen ju mať, ale mať ju rýchlo! Čo najskôr!

Žiaľ, aj pod ochranou systému SPO sú „nezvestné“ deti. Každý rok také objavíme.Niekedy aj viac ako len jedno. Príkladom je dievčatko (nazvime ju Hanka), ktorej spis k nám dorazil, keď už mala viac ako rok. Bol čerstvý. Zo správ, ktoré všetky boli vyhotovené len nedávno, som sa dozvedela, že Hanka je dieťatko, ktorého sa rodičia vzdali. Právne voľná takmer od pôrodnice, zdravá, prospieva, napreduje, nikto z príbuzných dieťa nekontaktuje, žiadne rizikové faktory... Nechápem. Hromadí sa vo mne smútok, hnev, zlosť, zúfalstvo. Pretože šanca na nájdenie náhradnej rodiny pre zdravú Hanku v novorodeneckom veku, keby aj bola rómska, je 100%. V čase jej narodenia som mohla v našom centre urobiť výberové konanie - mali sme 3 páry, ktoré by sa o ňu boli pobili. No bola nezvestná dlhých 15 mesiacov. Nikto ju neuniesol, iba bola stratená v systéme, ktorý ju mal ochrániť. Jej terajšie šance sú nevyčísliteľne nižšie. A zmeškaných 15 mesiacov, kedy mohla byť so svojimi novými rodičmi, kedy mohla byť milovaná, jej nikto nevráti. Možno sa raz veľká Hanka opýta, prečo ju nikto nechcel. Odpoveďou je, že ju chceli mnohí, len ju nemohli nájsť.

Hanka nie je bohužiaľ jediná nezvestná, ale veľmi si želám, aby bola posledná.“

Daniela Vrábľová, špeciálna pedagogička v Centre Návrat v Prešove