Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Zuzanu (26) a Rada (25) spája jedna záľuba, či skôr životná cesta. Rozhodli sa svoj voľný čas venovať deťom z náhradných rodín. Každý z nich v inom regióne, pre Zuzanu je dokonca táto časť jej života už históriou, pretože momentálne žije v USA. Rozprávali sme sa o tom, čo im ako študentom dlhoročné dobrovoľníctvo v Návrate prinieslo.

 

Obaja ste robili dobrovoľníkov Návratu počas svojho štúdia. Je dôležité, aby bol dobrovoľník Návratu študentom niektorej z pomáhajúcich profesii?

Rado: Myslím si, že pre študentov, či už pomáhajúcich alebo aj učiteľských profesií je to výborná skúsenosť. Ja sám som sa postupne naučil komunikovať s deťmi, pracovať s väčšou skupinou a v tíme. Dobrým dobrovoľníkom však môže byť študent ktoréhokoľvek z humanitných študijných programov. Každý jeden človek, ktorého zaujme takáto práca a vie ponúknuť svoje skúsenosti, ale aj seba môže byť veľkým prínosom. Zaručene ho to obohatí. :)

Zuzana: Ja si nemyslím, že teoretický základ by bol pri dobrovoľníckej práci tým najdôležitejším.

Vidíš u dobrovoľníkov nejakú súvislosť medzi osobným vkladom do ich práce s deťmi a ich budúcou profesionálnou trajektóriou?

Zuzana: Ani nie. Skôr to bude osobnostnou výbavou. Sú ľudia, ktorí hocičo budú robiť, vždy sa do toho vložia. Nech bude taký človek hoci len vynášať smeti : - ), vždy to bude robiť celým srdcom. To je najdôležitejšie.

Využila si niekedy svoje študijné zameranie pri príprave a realizácii programu pre deti na kluboch náhradných rodín?

Zuzana: Na Kluboch mi určite pomohlo, že som sa počas svojho štúdia na katedre sociálnej pedagogiky naučila teóriu o všetkých tých problémoch, ktoré sú u „našich“ detí bežné. Ale na mnohé ma pripravili vzdelávacie tréningy pre dobrovoľníkov. Vo vyšších ročníkoch, keď sme mali špeciálnu výchovu hrou, tak ma lákalo vyskúšať niektoré hry na kluboch. Ale odvážila som sa používať iba „overené kúsky“, u ktorých som už pochopila, ako fungujú.

Rado: Ja som skončil učiteľstvo výtvarnej výchovy. Vždy, keď som mal možnosť si odskúšať výtvarné techniky a metódy s deťmi, tak som to urobil. Či už na kluboch, alebo na pobytoch. Mám radosť ak deti zaujmem a niečomu novému naučím. No, nie len ja učím, ale aj decká ma už mnohému novému naučili. :D Skôr sa snažím ukázať, že výtvarná je aj zábavná. Povzbudzuje ma to k vymýšľaniu nových výtvarných projektov, zameraných pre skupinu.

Čomu sú venované supervízne stretnutia dobrovoľníkov?

Zuzana: Väčšinou sme tam individuálne preberali otázky týkajúce sa našich vzťahov s deťmi a problémov, ktoré sa vyskytli. Dobrovoľníci zabezpečujú aj podporné služby priamo v náhradných rodinách, takže nejde len o klubové stretnutia - ale tie tvoria základ. Často som zachytila témy: „Ako zvládať agresivitu u detí?“, „Čo ak mi dieťa hovorí mama a nechce s tým prestať?“, „Čo ak sa mi nepáči prístup rodiča k výchove dieťaťa?“.

Rado: Pravdu povediac, v Prešove takéto stretnutia nemávame. Všetky základné informácie, ktoré potrebujeme, dobrovoľníci dostávajú na vzdelávacích stretnutiach a zážitkových pobytoch. Zámerom tohto špecifického vzdelávania je, aby sme vedeli ako sa máme zachovať v konkrétnej situácií, či pri kontakte s deťmi. Ak sa vyskytnú otázky, riešime ich v procese. Zamestnanci Návratu sú ochotní poradiť. Ja osobne, tieto veci riešim s Alenkou Molčanovou – ona je môj supervízor. :) 

Čo Vás tak dlho držalo na jednom mieste, pri jednej téme?

Zuzana: Ľudia. Raz som volala jednej z dobrovoľníčok, či by prišla na pobyt robiť program deťom. Začala som jej hovoriť také tie organizačné informácie a ona ma prerušila: „Zuzi, nehovor mi kde a kedy, ale povedz mi kto a ja ti poviem, či idem.“ Myslím, že tým všetko vystihla. To, či si človek nájde čas, záleží často nielen na tom, či ide o činnosť nejako zmysluplnú, pretože takých aktivít je dnes už možné vyvíjať mnoho, ale záleží mu na tom, či je mu s tými ľuďmi, s ktorými sa tam stretne, dobre.

Rado: Pre mňa sa stal Návrat životnou filozofiou. Oslovilo ma to tak, že som šiel študovať liečebnú pedagogiku. Chcem aktívnejšie a hodnotnejšie participovať v tejto oblasti pomoci deťom.

Teší ma, že môžem byť malou časťou niečoho veľkého. :D

Posledná otázka. Stretli ste sa Vy dvaja niekedy osobne?

Rado: Každý sme pôsobili v inom regióne, ja dllllho v Prešove, kým som odišiel do Bratislavy študovať druhú vysokú školu. A Zuzana bola už v tom čase zasa dávno preč.

Zuzana: Aaaale... :) Pred mojím odchodom do USA sme sa stretli na letnom pobyte náhradných rodín. (V roku 2005, myslím.) Pamätám si, že Rado mal na starosti teenagerov a decká ho mali velmi radi. :)

Ďakujem za rozhovor.

Rozhovor so Zuzanou Melnovou a Radovanom Petijom pripravila Lenka Hujdičová.

Ak Vás možnosť robiť dobrovoľníka Návratu zaujala, hľadáme dobrovoľníkov – rozumejúcich, citlivých a plných nápadov!!!