Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Víkendové pobyty patria k našim najstarším službám pre rodiny. Pre náhradné rodiny. Ale toto bol môj prvý pobyt s rodinami, ktoré žijú vo veľkej chudobe.

Nikto z tých 4 rodín, ktoré sme na pobyte mali, nikdy na takom niečo nebol. Bola to ich nová skúsenosť a poradili si s ňou bravúrne.

 

Uvedomila som si, že sú to rodiny, ktoré doma spolu nesedia pri stole. Dôvody sú obyčajné – nemajú taký veľký stôl, pri ktorom sme zvyknutí jedávať my. A my sme ich posadili všetkých spolu. K jedlu, ktorého bolo dosť. Ktoré mal každý na tanieri. Zvládli to. Tešili sa a ochutnávali. 

 

Naša 16-ročná dobrovoľníčka Laura, ktorá bola na pobyte prvýkrát, povedala: „Keď som na chvíľu pri večeri zastala a pozerala sa na mamu Margitu a jej deti, niečo ma príjemne prekvapilo. Tiež mala pred sebou jedlo a určite bola už tiež veľmi hladná. Nezačala jesť, kým si nenakŕmila svoje deti. Bolo to veľmi pekné vidieť, ako jej na deťoch záleží. Toto bol pre mňa jeden z tých silných momentov, ktoré som zažila počas víkendu s nimi.


Spoznávali sme pri rôznych spoločenských aktivitách – hrali sme sa zoznamovacie, spoločenské hry, hľadali sme rozprávkové bytosti, hrali skalný golf, či debatili s dospelákmi o rodičovských témach... Laura sa podelila o jej prvý dojem zo stretnutia s rodinami : „Keď som prvýkrát vošla do miestnosti, kde sa deti hrali a rodičia sedeli pri stene a pozerali sa na ne, prvé, čo mi prebehlo hlavou bol hnev. Hnev z toho, ako mohli rodičia dopustiť to, že sa so svojimi deťmi dostali do takejto ťažkej situácie. Postupne sa moje pocity začali meniť. Hnev vystriedal smútok. Vlastne to bola to ľútosť, ktorú som cítila, pretože každé dieťa má právo na krásne detstvo. No oni ho nemajú také, aké by malo byť...

 

Nuž aj mňa sprevádzajú rôzne pocity... Často si musím vedome položiť otázky. Kde vyrástli títo rodičia? Čo im odovzdali v detstve ich mamy a otcovia? Kde bývali? Aké dostali vzdelanie? Ako im rodičia pomohli pri štarte do života?

 

A mám odpovede, prečo sú takí, akí sú ... 

 

Všetky tieto rodiny majú problémy s bývaním. Chceli ostať bývať na Lovinke, kde sa pobyt uskutočnil.

 

Stojí to veľa úsilia, pomôcť im v tejto situácií. Pomôcť im získať nejaké bývanie. A tam to neraz skončí. Nejaké bývanie sa nájde a napriek tomu, že vieme, že potrebujú dennú asistenciu sociálneho pracovníka pri dennej starostlivosti o deti, tak ju nedostanú.

 

Nemáme na to peniaze? Či máme v hlave, že keď to rodič nevie, treba mu zobrať deti? Keď bude dieťa vyrastať bez vzťahu, bude to lepšie? Dokáže sa učiť tak, ako predpokladáme? 

 

Laura ešte reflektovala: „Boli vďační za každú maličkosť, ktorú sme pre nich urobili. Myslím, že sme im pomohli už len tým, že sme ich na chvíľu vytiahli na pekné miesto, kde bolo o každú rodinu postarané. Oni mohli aspoň na chvíľu opäť cítiť prijatie, radosť a my môžeme byť na seba hrdí, že sme pomohli, pomáhame a budeme pomáhať...“

 

Ďakujeme za pomoc všetkým dobrovoľníkom, spriateleným rodinám, ktoré prišli na návštevu, sociálnym pracovníkom z okolia Lučenca i ľuďom, ktorí žijú na Lovinke.

 

Pobyt finančne podporila Stredoslovenská energetika Žilina.

 

Evelýna

Sociálna poradkyňa Centra Návrat v Banskej Bystrici