Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Povedali sme si, že už nechceme čakať na zmeny vlády, vhodnejšie podmienky, lepšie roky. Jednoducho – už chceme žiť  v Krajine Zostávania. Zostávania najmenších detí s ich rodičmi. Mali sme možnosť zažiť aké nie je jednoduché budovať krajinu Zostávania a veriť v ňu. Aké ľahké je pochybovať, či môže byť skutočnou. Ale tiež aké to je ocitnúť sa niekde, kde o norme nášho rodičovstva rozhodujú iní. Rozmýšľať o tom, či naozaj môžu chudobní rodičia za to, že sú im deti odoberané.

 

Čo môžete od zajtra urobiť pre Krajinu Zostávania? Takúto otázku sme položili účastníkom semináru Keď sa narodíš, máš žiť v rodine III, ktorý sme začatkom novembra zorganizovali v Banskej Bystrici. Semináre z cyklu Keď sa narodíš, máš žiť v rodine sa od roku 2011 venujú prevencii opúšťania a odoberania najmenších detí a upozorňujú na dôležitosť a nenahraditeľnosť vzťahu dieťaťa s dospelým. Tiež upozorňujú na dôležitosť prepojenie nielen inštitúcií, ale aj laikov a rôznych komunít  pre zabezpečenie citlivej pomoci zraniteľným rodinám. Okrem ľudí z praxe – hlavne z oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, sú totiž medzi účastníkmi aj laici a študenti sociálnej práce.

 

Tentoraz sme boli aj svedkami zverejnenia zaujímavého a jedinečného výskumu o opustených deťoch na území Banskej Bystrice. Prvý takýto výskum zachytával roky 2007 -2010. Pokračujúci výskum mapuje obdobie rokov 2011 – 2017. Spolu s účastníkmi sme vrámci seminára stavali rôzne hypotézy a rozmýšlali napríklad o tom ako vyzerá profil matky a otca, ktorí opúšťajú svoje dieťa hneď po pôrode alebo sú im deti odobraté, čo výskum potvrdil a v čom prekvapil.

 

Zmyslom seminára bolo posilniť laikov i odborných praktikov, ale tiež budúcu odbornú generáciu, aby sa Slovensko mohlo stať aj v tejto oblasti lepšou krajinou pre všetkých, vrátane tých najzraniteľnejších. Krajinou, v ktorej dokážeme podporiť rodičov, aby svoje deti neopúšťali a aby im nemuseli byť odoberané – nie preto, že to tak má byť v zmysle našej legislatívy alebo že to je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Ale preto, že utrpenie dieťaťa, ktorým si musí po opustení prejsť, ovplyvní jeho celý život, môže znížiť radikálne kvalitu jeho života, sťažiť zaradenie do spoločnosti a zasiahnuť jeho duševné zdravie.

 

Svojimi službami a aktivitami na vtiahnutie odbornej i laickej verejnosti budujeme už dlhé roky Krajinu Zostávania. Uvedomujeme si, že potrebujeme aby sme tu mali čo najviac psychicky zdravých ľudí, odolných poradiť si s bežnými záťažovými situáciámi, akými sú škola, dospievanie, osamostatňovanie, zamestnanie, rodičovstvo a výchova detí a nakoniec aj účasť na veciach verejných, prípadne pomoc zraniteľným. Preto máme jedinú možnosť: neprestať budovať krajinu Zostávania.

 

Dana Žilinčíková

 

Na záver pripájame odpovede účastníkov spomínaného seminára, ktorí sa rozhodli urobiť pre Krajinu Zostávania mnoho vecí.

 Ako budovať Krajinu Zostávania: Dva tucty možností

 

 

Ďakujeme ÚBBSK za zapožičanie priestorov a tiež za dotácie na naše služby pre zraniteľné rodiny, Oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri ÚPSVaR v Banskej Bystrici a osobitne jeho vedúcej p. Čubovej za angažovanie sa vo výskume a A. Brozmanovej  z UMB za realizáciu výskumu a Evke Balaszovej, študentke sociálnej práce UMB za spracovanie výstupov výskumu. Ďakujeme  všetkým účastníkom za šírenie idey krajiny Zostávania.

 

Seminár bol realizovaný z 2% odvedených daní, ktoré boli zaslané Návratu.