Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

 

Bol to  pre mňa silný zážitok! Stála som zoči-voči  ľuďom, ktorí  pomáhajú na svet deťom a po pôrode sa o ne starajú.  Aj deťom, ktoré sa dňom pôrodu stávajú opustenými. Stála som pred nimi s nádejou, že byť takto spolu, vidieť sa, vzájomne sa počúvať a spojiť, môže byť užitočné pre nás profesionálov. Ale najdôležitejšie to bude práve pre deti narodené do samoty.

 

seminar narodeni do samoty 2

 

V tej miestnosti nás bolo spolu okolo dvadsať. Hovorili sme o vzťahovej väzbe, o traume, o samote, o výnimočnosti  dotyku a náruče pre dieťa po pôrode, o kufríkochDominikách. Hovorili sme o uplynulých dvoch rokoch  spolupráce, o prepájaní internej zdravotníckej pomoci s našimi externými psychosociálnymi intervenciami.

 

Som nadšená z toho, že sa tohto seminára mohli zúčastniť sestry a lekári z gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia spolu s lekármi a sestrami z Neonatalogickej kliniky. Jedny sú v kontakte so ženou, ktorá prichádza porodiť dieťa a vzdať  sa ho. Druhí preberajú starostlivosť o dieťa, ktoré sa ocitne na ich oddelení bez prítomnosti najdôležitejšej osoby novorodenca – rodiča, biologickej matky.

 

seminar narodeni do samoty

 

Na seminári sme hovorili aj o tom, že mnohé adoptované deti túžia vedieť viac o tom, čo sa stalo v minulosti. Viacerí nám hovoria, že by chceli mať fotku svojich rodičov, vedieť na koho sa podobajú a čím. A niektorí by privítali aj list, odkaz, pár viet.

 

V minulom roku sme s personálom tejto nemocnice urobili osem kufríkov pre opustené deti. Tento rok sme urobili zatiaľ jeden kufrík.  Sme radi, že okrem kufríka dostalo toto dieťaťko našu ďalšiu pomoc formou  individuálnej starostlivosti : viac než desať dní sme mu boli Dominikami.  A skvelé bolo, že sme sa vďaka stretnutiu s budúcimi adoptívnymi rodičmi mohli podieľať aj na budovaní línie kontinuálnej pomoci dieťaťu.

 

Počas dvoch rokov spolupráce som sa v tejto nemocnici stretla asi s 15 rôznymi sestrami a lekármi a zažila som, ako boli postupne viac a viac citlivejší na tému ranej traumy a opustených detí, ako premýšľali, mali otázky a hľadali odpovede, ako sa snažili urobiť za každým o niečo viac ako minule pre konkrétneho „Kukulíka“.

 

Nemocnica  F.D. Roosevelta vďaka svojej iniciatíve v kufríkoch a Dominikách po absolvovaní semináru získala označenie Nemocnica citlivá k opusteným deťom.

 

Kufrík v rukách adoptívnych rodičov

 

Na záver by sme sa s vami radi podelili o poďakovanie od adoptívnych rodičov,  ktorým sa po prijatí opusteného dieťaťa jeden z kufríkov do rúk dostal. Ich poďakovanie za kufrík plný dôkazov, že ich syn nebol v nemocnici úplne sám a mnohým ľuďom na ňom záležalo, uverejňujeme s ich súhlasom.

 

Milí pracovníci Návratu,

 

rozhodli sme sa napísať Vám tento email ako naše poďakovanie za Kufrík pre Kukulíka.

V lete minulého roka sme sa stali rodičmi chlapčeka, ktorý sa narodil na Neonatologickej klinike FNsP F.D. Roosevelta. Keď nám Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznámil, že sa narodil práve tam, tak sme dúfali, že bude mať „kufrík“. Z Vašej kampane sme totiž vedeli, že projekt Kufrík pre Kukulíka beží v banskobystrickej nemocnici. Preto nás potešilo, keď sme sa dozvedeli, že náš budúci syn takýto kufrík má.

 

Veľmi oceňujeme, že sa v ňom nachádzajú konkrétne veci spojené s prvými dňami jeho života.  Ešte cennejšie sú však zachytené spomienky na toto obdobie, o ktorých by sme bez kufríka nikdy nevedeli. Sú svedectvom, že náš synček nebol v nemocnici úplne sám. Mal totiž okolo seba mnoho ľudí, ktorým na ňom záležalo a ktorí sa o neho s láskou starali. Veríme, že aj vďaka tomu neprestal veriť dospelým a my sme si mohli ľahšie získať jeho dôveru.

Vďaka kufríku máme tiež nádej, že keď raz bude náš dospievajúci syn hľadať svoju hodnotu, nájde v ňom dôkaz, že jeho život mal zmysel od prvého dňa. To, že v ňom neexistujú prázdne miesta, či nezmyselné chvíle, kedy nikam nepatril, bude preňho veľmi dôležité.

 

Ďakujeme za túto výbornú myšlienku a za Vaše nadšenie a vytrvalosť, s ktorými tieto kufríky pripravujete. Prajeme Vám a predovšetkým ďalším náhradným rodinám a ich deťom, aby  mohlo vznikať stále viac kufríkov aj v ďalších pôrodniciach na Slovensku.

 

Veľa síl prajú Kristína a Robert

 

 

Dana  Žilinčíková

koordinátorka Centra Návrat v Banskej Bystrici