Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

 

2% dane (v skutočnosti 1 až 3%) máme na Slovensku od roku 2002. Z medzinárodného hľadiska je to až zriedkavá forma „darcovstva“, ktorá účtovne vzaté nie je darcovstvom, ale tzv. asignáciou. Teda určením časti svojich daní niekomu z neziskového sektora, ktorú by som ako osoba alebo ako firma odviedol tak či tak. Zo psychologického hľadiska ale môžeme hovoriť o darcovstve a často tomu ľudovo aj tak hovoríme. Možnosť rozhodnúť o tom, aby časť mojej dane nedostal štát, ale niekto z tzv. nezisku, máme teda po 17 krát.

 

Čo nás to naučilo a čo (ešte) nie?

Darovať 2% nebolí, pretože nie sú z nášho vrecka. Dávajú nám ale možnosť voliť. Slobodne sa rozhodnúť o konkrétnej sume, ktorá je výsledkom našej osobnej práce. Teda, predsa len majú osobný až vlastnícky charakter. A to je jedinečná možnosť učiť sa dávať. Niečo zo štatistík vývoja si môžete pozrieť tu, ja zostanem pri psychológii. Ako fyzické osoby – zamestnanci, využíva túto možnosť o trochu viac ako 50 percent ľudí. Odpoveď na otázku, prečo sa toto percento neblíži k stovke, asi najlepšie nájdeme každý u seba, keď sa zamyslíme, prečo sme to občas nedotiahli do zdarného konca. Pre papierovačky s tým spojené? Pre svoju nerozhodnosť alebo pre nejasnosť v termínoch?

 

Ja, ako zakladateľ a stále aktívny štatutár združenia Návrat, svoje 2 (konkrétne 3%, keďže som v inej organizácii dobrovoľník) nedávam Návratu. Prečo? Lebo mám záujem na tom, aby čo najviac ľudí dalo svoje 2% Návratu.

 

Totiž konkurenciou pre Návrat v tejto veci nie je podobné združenie venujúce sa opusteným deťom. Bezprostredným súperom sú rôzne malé mimovládky pri školách, škôlkach, športových kluboch ľudí, ktorí tam majú svoje deti, resp. sami tam chodia hrať napríklad tenis. Veľa asignantov 2% rozmýšľa pri umiestnení časti svojej dane v okruhu vlastného pôsobenia, prípadne v okruhu rodiny a priateľov. A to je trochu málo slobodné, zodpovedné a občianske.

 

Už roky som nedal svoje 2% Návratu, lebo by to bolo príliš jednoduché, pohodlné, trocha sebecké, ale najmä málo slobodné. A slobodu si nesmierne cením. Aby som svoje 2% poukázal uspokojivo, musím sa zamyslieť, musím mať svoje vlastné kritériá výberu a musím si spraviť prehľad. Taktiež si niečo o svojich nominantoch zistiť, pracovať s dôverou. Musím prejsť istým príbehom hľadania a rozhodovania sa, a to je krásne. Počas tejto cesty mám zároveň možnosť vžiť sa do toho, čím by mal prejsť každý, kto sa chce rozhodovať zodpovedne a slobodne. Môžem trocha porozumieť ľuďom, ktorých osobne nepoznám ja ani nikto z mojich kolegov, a predsa svojimi 2% podporia našu prácu, ktorej v Návrate veríme a robíme ju 20 rokov. 

 

Vývoj asignácie smeruje ku kombinácii poukázania 2% dane v spojení s dobrovoľníctvom a darcovstvom, čo je dobrý výchovný vývoj. Cieľom je, aby sme darovali naozaj. Teda tak, že to (aspoň) trocha bolí. Lebo až to je zrelé, občianske, zodpovedné a slobodné. 

 

2% dane ako zamestnanec môžem navýšiť o ďalšie 1%, ak som venoval zo svojho času aspoň 40 hodín dobrovoľníctvu (čo je nutné aj doložiť). A 3% už vedia byť peniaze. Asignácia právnických osôb má dva varianty - buď je to 1% dane a hotovo, alebo ak firma dá priamy dar vo výške 0,5% dane za rok pre nejakú z neziskoviek, tak môže následne asignovať až 2% - čiže druhá možnosť 2,5 %. A to už vedia byť peniaze. Zámer tohto nastavenia bol, aby firmy boli spoločensky zodpovedné formou čistej filantropie. Tento zámer sa zatiaľ nedarí napĺňať, pretože druhú možnosť realizuje iba cca 10% právnických osôb.

 

Z pohľadu mimovládky ide v prípade poukázaných 2% o významné peniaze. A nemyslím len z hľadiska čísla, ale hlavne kvalitatívne. Tento zdroj má váhu flexibilných peňazí, ktoré je možné použiť operatívne vždy tam a urýchlene vtedy, keď to situácia či cieľová skupina, ktorej sa mimovládka venuje, naozaj potrebuje. A to je popri grantových, úzko konkretizovaných, zdrojoch významný faktor preto, aby neštátny a neziskový sektor bol tým, čím má byť.

 

Boli sme stvorení ako zodpovední a slobodní ľudia a 2% dane majú v sebe potenciál, aby sme sa nimi aj stávali. Je na nás, ako sa k tejto voľbe postavíme- slobodne si vyberieme alebo o použití našich 2% dane za seba necháme rozhodnúť štát.

 

Marek Roháček

zakladateľ a predseda Návratu