Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Keď som začala organizovať prvé sieťové stretnutia odborníkov za účasti rodiča, bol to pre všetkých nový zážitok. Uvedomila som si, že normálnym v našej spoločnosti je hovoriť o niekom bez neho a riešiť „jeho situáciu“ bez neho. Uvedomila som si, že odborníci sa spolu stretávajú väčšinou, iba keď sa dejú veľmi vážne situácie v rodinách (a aj to nie všetci, ktorých sa to týka). Zistila som, že sú schopní spoločne navzájom komunikovať, ale aby tam bol s nimi na stretnutí rodič?


Sociálni poradcovia, psychológovia, liečební pedagógovia, učitelia, pediatri.. mnohí sa snažíme svojou prácou pomáhať rodinám a deťom s ohrozeným detstvom. V niektorých rodinách potom všetci riešime jednu spoločnú dilemu, hoci o tom často nevieme. Každý z nás sa sám za seba pýta: dostáva sa tejto rodine dostatočnej pomoci? Kto a ako jej ešte pomáha? Nemali by sme spolu s rodičmi naraz hovoriť viacerí, ktorí sme rodine oporou?


Uvedomila som si však, že rodič, ktorý je najväčším expertom na realizáciu riešení svojej situácie, nie je pripravený sedieť s odborníkmi na jednom fóre a preto ho treba na stretnutie dopredu pripraviť. Keď som sa na takúto prípravu jedného rodiča podujala (asi týždeň pred sieťovým stretnutím), vypočula som si, že sa hnevá na rôznych odborníkov, pretože každý hovorí niečo iné a ešte aj jazykom, ktorému nerozumie, prípadne ich niekedy ani nie je možné nájsť, nedávajú o sebe dosť vedieť. A keď som zase volala na stretnutie rôznych odborníkov, tak som sa dozvedela, že sa hnevajú na rodiča, pretože neprišiel k ním včas, pretože nerobí to, čo mu poradia, pretože takým a onakým spôsobom vychováva deti...


Stretnutie sa blížilo. Každý vedel dopredu, aký bude mať cieľ – pomôcť rodine naplánovať ďalšie kroky v riešení jej ťažkej sociálnej situácie na najbližšie 3 mesiace. Odrazu prišiel deň stretnutia. Stoličky boli usporiadané v kruhu bez stolov, na stene visel program stretnutia a pravidlá a papier s názvom: silné stránky rodiny. Sedieť všetci spolu, dívať sa na seba, načúvať sa vzájomne, nechať vypovedať každého... to vytvorilo novú atmosféru...


Ako facilitátorka, ktorá viedla stretnutie, som vnímala, že z akéhosi pôvodného chaosu akoby postupne vystupoval poriadok vecí... nové východisko pre komunikáciu, spoluprácu a pomoc. Zo začiatku mali viacerí odborníci tendenciu vymenovať, čo všetko rodič robí zle a spovedať ho – čo chce s tým všetkým robiť. Keď som všetkých vyzvala, aby ocenili rodiča a aby pomenovali prečo tomuto rodičovi pomáhali, čo si na ňom vážili, zostalo na chvíľu ticho...


Odrazu jeden odborník uvidel rodiča novými očami, pretože počul od iného odborníka, aký je ten rodič v mnohých veciach šikovný a potom si spomenul na pozitívne veci... Rodič so zatajeným dychom počúval, že sa mu predsa len niečo darí... Akoby si uvedomil, že títo všetci mu naozaj chcú pomôcť... To malo obrovský význam pri plánovaní ďalšej pomoci s aktívnou účasťou rodiča a najmä pri realizácii naplánovaného.

 

Zo skúseností ľudí z praxe a nakoniec aj z legislatívne danej ochrany a podpory detstva vyplýva záver: predovšetkým rodičia by mali mať informácie, ktoré by im mohli pomôcť vybrať si pre ich rodinu rôznorodé užitočné pomáhajúce služby.


V publikácii Tvoríme siete podpory pre rodiny popisujem niekoľko rôznych životných situácii rodín, v ktorých sa takéto stretnutia odborníkov s rodičmi ukázali ako mimoriadne dôležité:

 

I. Matka s tromi deťmi po úteku od manžela – agresora býva s deťmi v zariadení núdzového bývania. Trestné konanie prebieha. Rodina je vystresovaná a frustrovaná zmenou podmienok bývania a finančnými ťažkosťami. Dostáva sociálne poradenstvo aj z iných organizácií. Pred útekom od agresora bola rodina v dlhodobom podpornom programe pre obnovu funkčnosti rodinného prostredia, v ktorom zohrali veľmi dôležitú podporujúcu úlohu starosta obce, oddelenie sociálnoprávnej ochrany a akreditovaný subjekt. Opätovné sťahovanie rodiny do miesta pôvodného bydliska nie je bezpečnou alternatívou.


II. Dve dospievajúce deti vyrastajúce štvrtý rok v pestúnskej starostlivosti opakovane vykazujú v škole ťažkosti v správaní a vo vzťahoch. Sú to deti, ktoré v pôvodnom rodinnom prostredí zažili opakované traumatické udalosti. Pestúnska rodina spolupracuje od začiatku náhradnej starostlivosti so špecialistami v oblasti náhradnej starostlivosti v preventívnych službách: Program pripútania a podpory identity, Podporné služby pri kontaktoch s biologickou rodinou, Víkendové podporné pobyty pre celé náhradné rodiny, Podporné detské skupiny a terapeutické služby (Program rodinnej muzikoterapie).

 

III. Pani Simona, 28-ročná, osamelo žijúca matka s nízkym príjmom, 5. mesiac v zariadení núdzového bývania, 1 dieťa vo veku 2,5 roka, otcovstvo neurčené.

 

IV. Tridsaťsedemročná žena v druhom mesiaci tehotenstva žije ako bezdomovkyňa. Štvrté tehotenstvo v poradí. Predošlé deti v adopcii. S otcom dieťaťa žije ako druh a družka. Žena poberá dávku v hmotnej núdzi. Pre zabezpečenie svojich potrieb využíva služby charitného zariadenia (teplé jedlo, ošatenie, iná materiálna pomoc). Pracovníci charitného zariadenia avizujú, že sa žena chce dieťaťa vzdať.

 

Toto všetko sú situácie, kedy sme boli ako pomáhajúci profesionáli rodinám a deťom oporou vlastnými službami. Ale nezostali sme len pri tom: pozvali sme do tejto podpory a k jednému stolu všetkých, ktorí rodine pomáhajú alebo by mohli pomáhať. Začali sme spolu s rodičmi a pre rodičov organizovať stretnutia a pomenovali sme ich sieťové stretnutia. Sieťové stretnutia, ktoré spoločným rozprávaním sa, zdieľaním pocitov, ale aj informovaním sa a ďalším plánovaním sú základom prepojenej fungujúcej siete podpory pre rodiny.


Sme radi, že rodičom sieťovacie stretnutia pomohli stať sa silnejšími, a ostatným zúčastneným viac porozumieť rodinám a ich potrebám.

 

V každom z regionálnych Centier Návrat je k dispozícii publikácia Tvoríme siete pomoci pre rodiny - pre pomáhajúcich profesionálov i organizácie, ale i pre samotných rodičov. Pri príležitosti vydania tejto publikácie sa koncom mája 2010 sa v Banskej Bystrici konal seminár Tvoríme siete pomoci pre rodiny.


Na tvorbe publikácie a sieťových stretnutiach sa podieľalo mnoho subjektov a jednotlivcov. Touto cestou im ďakujeme. Ich mená a názvy nájdete v publikácii.

 

Dana Žilinčíková,
sociálna poradkyňa, koordinátorka Centra Návrat v Banskej Bystrici


Publikácia Tvoríme siete pomoci pre rodiny vychádza v rámci podprojektu „Právo dieťaťa na dodržiavanie jeho práv“ a podprojektu „Návrat k stabilite rodín“. Oba podprojekty sú finančne podporené z prostriedkov Nórskeho finančného mechanizmu, Finančného mechanizmu EHP a prostriedkov Štátneho rozpočtu SR.