Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Uplynulé dni sa stala obyčajná vec. Len tak sme sa stretli s jednou maminou a s dvoma sociálnymi pracovníčkami. Nič sa nedialo – teda nič závažné. Len sme chceli osláviť, že táto mama zvládla byť mamou už celých 8 mesiacov.

 

V tehotenstve prešla odvykacou kúrou. Predtým kradla, prespávala na ulici, fetovala.


Dcérka Ivanka sa jej narodila s vážnymi zdravotnými ťažkosťami.
 Vedela, že za nimi stojí ona – vlastná mama. Keď o tom hovorí, klopí zrak. Áno, je jej to ľúto. Je jej ľúto aj to, že staršej dcére Soni nedokázala byť mamou dlhšie než dva roky. Práve kvôli drogám. Chápe, že Soňa musela prežiť veľmi smutné veci, chápe, že jej opätovne po rokoch nemôže vstúpiť len tak do života. Chápe a súhlasí s tým, že na kontakt sa musia všetci pripraviť. A že to chce čas.


Ivanku má neustále v náručí. Keď na ňu pozerá, z očí jej tečie neha. Mnoho ľudí „lámalo nad ňou palicu“. Už hneď po pôrode mysleli, že to vzdá. Že nevydrží chodiť za malou, ktorú prekladali v nemocnici z miesta na miesto. Že podľahne drogám alebo utečie s prvým, čo pôjde okolo. Mnoho ľudí podporovalo jej identitu „neschopnej“ matky. Veď už raz zlyhala, takže to určite príde znova.


Dnes sedím spolu s ňou, s mojou kolegyňou a s dvoma sociálnymi pracovníčkami v Zariadení pre rodiny v ohrození. Majú tu skromné bývanie – pozostáva z jednej izby, v ktorej je manželská posteľ, postieľka, skrine a koberec. Bývajú tu v susedstve ďalších rodín, ktoré sa tu snažia dôstojne žiť v svojej chudobe. Niektorým to ide lepšie, iným menej. Sociálne pracovníčky oceňujú, ako táto mamina spláca svoje dlhy: za smeti, i na výživnom a ako aj z mála peňazí dokáže uživiť svoje dieťa a seba. Pomáha jej partner. Hovoria o ňom, že sa veľmi pekne stará o malú. Dokonca ju teraz pôjde uspať, aby sme sa my s maminou mohli ešte porozprávať.  


Nie sú za vodou, ale sú statoční. Ona ma naučila, že je možné začať odznova. Že žiť v prostredí, kde ťa posudzujú podľa minulých zážitkov a skúseností je ťažké a že je náročné z tohto bludného kruhu výjsť. Osem mesiacov je mamou. Ivanka sa na ňu zaľúbene pozerá. Usmeje sa na ňu. Určite nie je dokonalá matka, ale je takou mamou, akou len vie byť a veľmi sa snaží rozumieť svojmu dieťaťu.


Potešilo ju, keď jej sociálne pracovníčky povedali, že ďalším dodržiavaním pravidiel tohto zariadenia (o.i. aj splácaním dlhov a riadnou starostlivosťou o dieťa) by postupne, ak sa partnerovi bude dariť udržať si prácu, mohli získať možnosť na väčšie bývanie.


„To by som rada, mať raz vlastné bývanie. A ak to bude možné, stretávať sa aspoň občas so svojou staršou dcérkou. Dúfam, že to bude možné, ale rozumiem, že ešte je čas.“

Po  štyroch mesiacoch spolupráce s maminou v programe rozvoja rodičovských zručností som zhrnula ostatným aj jej, čo si myslím: „Vnímam ju ako schopnú matku, ktorá si vie poradiť aj v ťažkých podmienkach s množstvom rodičovských situácií. Som rada, že si uvedomuje ohrozenia svojho rodičovstva a že je otvorená prijímať pomoc.“


Vlastne to bol obyčajný deň. A predsa, keď sa obzriem späť, vnímam to ako víťazstvo. Ako nesamozrejmosť. Už teraz dokázala nesmierne veľa vzhľadom k svojej minulosti a vzhľadom k podmienkam, ktoré má. Uvedomujem si, že mi často pri nej napadne: „Si to, čo o sebe počuješ od iných.“   Snažila som sa jej dávať uplynulé mesiace silu a pozitívnu spätnú väzbu. Pretože mi je jasné – jej dieťa ju potrebuje najviac na svete. Hádam bude mať aj naďalej pri sebe ľudí, ktorí v ňu uveria.


Ďalšie služby na podporu rodiny bude klientke poskytovať moja kolegyňa. Sústredia sa spolu na ďalšie priority a spolu s pracovníkmi sociálneho zariadenia budú monitorovať potreby rodiny, prípadne ohrozenia detstva.  


Dana Žilinčíková,
koordinátorka Centra Návrat v Banskej Bystrici

  

 

Intenzívnu podporu rodine bolo a bude možné poskytovať aj vďaka projektu Švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

program-swiss-slovak-80x210.jpg