Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina

Pustiť či nepustiť dieťa do kuchyne?

 

Mať veci pod kontrolou, urobiť si všetko sám, rýchlo, bez rozčuľovania nad nešikovnosťou dieťaťa či neporiadkom? Alebo ho tam jednoducho pustiť, pozorovať ako sa učí, pripraviť sa na to a tešiť sa na spoločné chvíle?

Niekedy to môže byť pre nás rodičov ťažká voľba. Ak to však vyskúšame a pozrieme sa na neporiadok z iného pohľadu, možno spolu s deťmi príde do kuchyne aj trocha viac tvorivosti, radosti z práce a spoločne strávených chvíľ.


Ako to je u vás doma, sme sa vás pýtali v novembri a decembri v rámci ankety Vaše a naše inšpirácie. Vaše odpovede spolu s komentárom našej psychologičky vám prinášame v tomto článku.

foto VARTE A PECTE SPOLU
Pomáhajú vám deti doma pri varení a pečení? Prináša vám to radosť alebo skôr starosti? Aký výtvor sa vám s deťmi podaril? Pošlite nám fotku :).



V kuchyni sa deti učia
REALITE ŽIVOTA

,,Pokazené,“ počula som hovoriť synovca, ktorý skúšal vodovodný kohútik na svojej novej detskej kuchynke z plastu. Samozrejme, nič z nej netieklo, pretože kuchynka nie je skutočná a nemá vodovod. Sklamanie zahnal tak, že si následne asi hodinu pýtal od svojej mamy, aby mu ju čapovala do plastového hrnca. Spokojne ju vylieval do detského drezu bez odtoku J.  Po hodine vyzerala detská kuchynka akoby mala rok a nálepky, ktoré mali zobrazovať pečúce sa kura v rúre či gombíky na jej zapnutie boli celé premočené. On bol tiež celý mokrý, avšak spokojný.

Praktické aktivity z každodenného života deti inštinktívne priťahujú. Deti sú spontánne zvedavé a majú radosť z objavovania reálneho života. Ak ich pustíme do kuchyne, nepotrebujú sa hrať „akože“. Milujú skutočné veci. Preto ich tak baví krájať, tĺcť, presýpať, prelievať, nalievať, miešať, prekladať, ukladať, zametať…. Iste, deťom už len kvôli bezpečnosti nemôžeme dovoliť v kuchyni čokoľvek. Avšak práve ich zapojením do každodenných činností sa učia realite života – učia sa pracovať, pomáhať, spoznávať ako veci fungujú, ako funguje domácnosť i vzťahy v rodine. Majú tak možnosť skúšať ,,dospelácke“ aktivity, ktoré sú pre nich také lákavé. Sotva sa naučia chodiť, snažia sa napodobňovať všetko, čo vidia. Ak im to umožníme, darujeme im dôležitý základ pre ich ďalší rozvoj a urobíme ich šťastnými.

Silvia Sula
Jednoznačne vždy pomáhajú... Akonáhle počujú, že som v kuchyni, okamžite pribehnú už v úboroch :D


Tipy od nás: 

  • Rozvíjajte v kuchyni zmysly svojich detí - dovoľte im užívať si vône, dotyk s rôznymi materiálmi či ochutnávať rôzne ingrediencie.
  • Práca na príprave jedla je pre deti aj upokojujúca a dokáže až neuveriteľne stabilizovať pozornosť. Niektoré deti pri práci v kuchyni s obľúbeným materiálom (väčšinou sú to tvárne, poddajné hmoty, najčastejšie cestá – miesenie, vaľkanie, tvarovanie, rezanie, vykrajovanie, zdobenie - alebo sypké materiály a samozrejme voda) dosiahnu stav hlbokého sústredenia, pri ktorom nevnímajú svoje okolie.


Varím, varíš, varíme
SPOLU

Praktický život vedie dieťa k nezávislosti, po ktorej veľmi túži. Cieľ dieťaťa je čo najskôr sa naučiť a vyrovnať v základných činnostiach svojmu učiteľovi – rodičovi. Cieľ rodiča zas je naučiť dieťa postarať sa samé o seba. Príprava jedla je jedna z oblastí, v ktorých sa to dá.
Už vek 2 rokov je hranicou, kedy sa s deťmi v kuchyni dá rátať ako s pomocníkmi alebo „partnermi“. Samozrejme s tým, že prostredie a materiály je vhodné prispôsobiť mentálnej úrovni dieťaťa. Na začiatok je na to vhodná napr. príprava jednoduchého jedla. Dieťa ho zvládne pripraviť celé, čím pracujeme na jeho sebavedomí. A aj my budeme naň hrdí. V konečnom dôsledku sa tak dieťa stáva plnohodnotným a aktívnym členom rodiny. Je to veľmi prínosné pre psychiku a pocit spolupatričnosti dieťaťa s rodinou. A ak sa dieťaťu darí, keď má pocit, že to zvláda, posúva ho to bližšie k samostatnosti a rovnocennosti s dospelým. Potom sa varenie či pečenie môže stať obľúbenou činnosťou malého človiečika možno aj na celý život.


Adela Macejková
S dcérou (3r.) veľa spoločného času traviáe v kuchyni, rada sa zapája, všetko chce robiť a najlepšie keď môže robiť sama bez pomoci. Ja sa z toho veľmi teším. Ale sú občas chvíle kedy som z toho nervózna, nedarí sa nám... Nič však nemení na tom, že sú to vzácne chvíle, ktoré sa už nevrátia a preto si ich vychutnávam.


Tip od nás:

  • Veľmi podstatné v celom procese zapojenia dieťaťa do práce v kuchyni je zamerať svoju pozornosť na dieťa, na radosť z jeho činnosti a nie na seba či nesplnený vlastný cieľ. Nejde totiž o to, aby bol koláč jedlý či „dokonalý“, ale aby sme mali radosť z pečenia. Snažme sa preto vyhýbať upriamovaniu pozornosti na chyby či nedostatky dieťaťa. Môže sa to odzrkadliť na jeho sebadôvere i jeho vzťahu k nám.


Ako urobiť z pečenia radosť
A NIE STRES


Neporiadok v kuchyni a niekedy aj múka vo vlasoch... Nie vždy máme dosť času a trpezlivosti to ,,prekusnúť“. Nie vždy nás podporí naša polovička alebo starí rodičia a pripomenú nám, aké potrebné je púšťať deti do kuchyne. Prinášame vám preto pár tipov, ktoré vám v tom môžu pomôcť.

Tipy od nás:

  1. Ešte pred rozhodnutím pustiť dieťa do kuchyne si uvedomte, že neporiadku sa nevyhnete. Jediné, čo môžete ovplyvniť, je jeho veľkosť. Určite si hranice, kam necháte dieťa zájsť či už s vašou asistenciou alebo bez nej. Vy manažujete a kontrolujete práce dieťaťa v kuchyni  - vy ste chef Jaj keď navonok vystupujete v roli asistenta malého kuchárika.
  2. Deťom určite konkrétne miesto, kde budú môcť bez obáv pracovať. Ideálne je ohraničiť pracovnú plochu doskou či táckou. Malým deťom pripravte vopred materiál, s ktorým budú pracovať.
  3. Tešte sa, že vaše dieťa chce pomáhať a oceňte to! Nebude to tak vždy, práve preto ho treba podporiť v štádiu, keď to prirodzene vyhľadáva a má o to záujem. So záujmom sledujte svoje dieťa pri práci, tešte sa s ním a povzbudzujte ho.
  4. Nehnevajte sa na dieťa, že robí neporiadok - práve naopak, naučte ho, že je to normálne, že to k práci patrí. Neváhajte deti zapojiť aj do spoločného upratovania. Aj ono patrí k praktickým aktivitám v živote a dieťa sa to musí naučiť. Ak musíte upratať sami, skúste si uvedomiť, že ide o upratovanie po niečom tak dôležitom ako sú chvíle strávené spoločne s deťmi v kuchyni, ktoré priniesli pohodu a smiech. Povedzte si ,,že to malo zmysel, lebo moje dieťa bolo šťastné“. Upratovanie vtedy nadobudne v rámci nášho rodičovského poslania iný rozmer, väčšiu vážnosť a zmyslupnosť a bude sa vám upratovať ľahšie J.

 

Zuzana Dankić
Samozrejme, ze pomáhajú a veľmi radi, aj keď sú to chlapci (3,5 a 7 rokov). Mixovať, čistiť zemiaky, strúhať syr, pole prác je veľmi široké a je to veľmi príjemné, lebo sa pri tom učíme, aj ako sa robí jedlo a veľa o jedle a surovinách, z ktorých jedlo pripravujeme.
Samozrejme neporiadok a čas prípravy je väčší a dlhší, ale zase je to spoločne tráveny čas a to je oveľa dôležitejšie ako hocičo iné.
Ešte aj upratovanie je dôležitá súčasť prípravy jedla :)

Lucia Neckárová Šenkýřová

Tak pečenie a varenie s deťmi má svoje plusy a čaro a aj mínusy (ten neporiadok). Rada zapájam deti do kuchynského procesu (už od malička nám pomáhajú napr. dávať ošúpané zemiaky do vody, neskôr lúpať vajíčka na tvrdo, vykrajovať perníčky či miešať cesto na palacinky). Musím priznať, že nie vždy je čas, aby mi pomáhali - ale snažím sa, že vždy keď majú chuť pomáhať niečo pre nich nájť :).


Práca nie je nuda
ALE SLOBODA TVORENIA

Aktivitu, spontánnosť a snahu pochopiť chod vecí máme v našej prirodzenosti. Je zaujímavé si to uvedomiť, pretože sa nám stáva, že deti v nich často nevedome obmedzujeme. Určujeme im, čo a ako majú robiť, zastavujeme ich spontánne objavovanie, aktívny, „tvorivý“ prístup k veci, nútime ich, aby robili či správali sa ako sa má, nie ako to chcú oni. Mnohokrát deti potom iba vykonávajú príkazy a sami nevedia prečo. Je dôležité nechať dieťa pracovať ako to cíti ono, je dôležité ho nechať objavovať a tvoriť. Častejšie mu dovoľme samému nájsť vlastný postup a umožniť mu tak robiť aj chyby. Rešpektujeme tým celé jeho Ja a podporujeme jeho sebavyjadrenie. Skôr ako zastavovať a odmietať, skúsme usmerňovať a rozvíjať potenciál, ktorý v ňom je.

 

Monika Mezzeiová Molnárová

S dcerkou (1,5 r) vzdy varíme spolu. Staršia je v škôlke, tak zostáva varenie na nás dve :). Užívame si ho naplno, všetko opakuje po mne, a síce ide varenie pomalšie, ale stojí to zato :) aj to upratovanie potom...


Tipy od nás:

  • Deti nechávajte postupne samy pracovať, ak viete, že už to zvládajú. Starším dávajte priestor, aby mohli samy manažovať prácu a dajte si pozor, aby pocítili, že ste na ne hrdí. Ak sa budú chcieť predviesť pred návštevou umožnite im to (napr. nech návšteve samy navaria čaj alebo sa pochvália, čo napiekli).
  • Experimentujte s dieťaťom. Ukážte mu, že sa to dá, že je to niekedy aj potrebné. Podporuje to v ňom odvahu meniť stav vecí a pohľad na prácu, ktorá sa z nudnej razom môže stať zábavnou.
  • Nezabúdajte žasnúť na výtvormi svojho dieťaťa. Oceňujte snaživosť, trpezlivosť, aj originálny spôsob prevedenia. Jeho výtvory nezabudnite ponúkať či vystaviť v byte -  hostia určite chválami šetriť nebudú.
  • Objavujte spolu s deťmi hodnotu tradícií a zvykov nielen počas sviatkov. Napríklad spolu pečte babičkine koláče a zapájajte ich do tradícií vašej rodiny. Odovzdáte im tak cenné rodinné poklady.
  • Pre svoje dieťa nemôžete urobiť nič podnetnejšie ako to, že budete tvoriť a pracovať na niečom, čo vás baví.

 

 

Rodičovským interaktívnym tričkom by sme radi odmenili odpovede Zuzany Dankić a Lucie Neckárovej Šenkýrovej.

 

 

Adriana Krotká, psychologička v Centre Návrat Prešov
Ivana Bizoňová, Fundrising & Public Relations

 


NAV IKEA logo 01n



Odporúčané články:

STOLUJTE SPOLU

NAKUPUJTE SPOLU
OSLAVUJTE SPOLU