Návrat, občianske združenie

jediný domov pre dieťa je rodina


Na ponuku Centra Návrat v Banskej Bystrici zareagovalo osem pestúnskych a adoptívnych rodičov. Rodičovská podporná skupina sa stretla päťkrát, jednotlivé stretnutia prebehli vždy s odstupom dvoch až troch týždňov.


Do kruhu si sadli: Ľuba, ktorá si svoje dievčatko adoptovala, keď malo 9 rokov (dnes má 15), Daniela so Šaňom prijali do pestúnskej starostlivosti 12-ročné dvojičky, ktoré dnes majú 16 rokov, Eva s Daliborom prijali do pestúnskej starostlivosti troch súrodencov vo veku 5, 6 a 7 sedem rokov (dnes majú 16, 17 a 18 rokov). Mária s Pavlom sa stali pestúnmi dvojročnému chlapcovi, ktorý má teraz 16 rokov a napokon Anna sa stará o 15-ročného vnuka už takmer od prvých dní jeho života.


Najprv sme sa rozprávali o tom, čo dospievanie vlastne je, ako sa prejavuje v správaní, komunikácií i prežívaní. Neskôr sme hovorili už o špecifikách dospievania detí v náhradnej rodinnej starostlivosti. Tie sú okrem bežných „pubertálnych“ výkyvov konfrontované nanovo so svojím príbehom (a aj so svojím vlastným myslením) – so skutočnosťou, že nie sú vychovávaní vlastnými rodičmi, že nimi boli opustení, zanedbávaní, bití, oklamaní, zradení, zranení, alebo aj s tým, že o vlastných rodičoch nevedia skoro nič – preto môžu mať a majú rozporuplné pocity, dusia ich v sebe alebo ich dávajú najavo rôznym spôsobom. Podľa rodičov prežívajú skoro všetky deti v tomto období aj mnoho neúspechov (vo vzťahoch, v škole, doma).


Na stretnutiach rodičia rozprávali najmä o týchto ťažkostiach, ktoré s deťmi majú:

  • je s nimi náročná komunikácia,
  • je ťažké ich motivovať k povinnostiam,
  • majú ťažkosti v škole,
  • správajú sa vyzývavo,
  • skúšajú nebezpečné veci,
  • kradnú a klamú.

Na nasledujúcich stretnutiach mali rodičia priestor na to, aby spolu hovorili o tom, čo sa uplynulé dni udialo, čím ich deti prekvapili, ako riešili rôzne výchovné ťažkosti. Bol to priestor, kde zdieľali svoje pocity, svoje rozhodnutia či riešenia. Niekedy sa smiali, niekedy plakali. Hovorili o únave, i o strachoch. Adoptívna mama Ľubica raz dobehla na stretnutie neskôr a po tom, ako lapila dych, povedala: „Uvedomila som si, že sa sem ponáhľam, lebo sú tu ľudia, ktorí chcú tak ako ja pomôcť svojim dospievajúcim deťom. A presne toto chcem – vedieť, že niekto tejto mojej túžbe rozumie a že som súčasťou takejto skupiny ľudí.“


Rodičom sme neponúkali riešenia, ponúkali sme im podporu a priestor. Ponúkli sme im možnosť nazrieť na svoju výchovu z iného uhla, konfrontovať ju s inými, klásť si otázky. Ponúkali sme im námety, ako premýšľať o deťoch s poruchami vzťahovej väzby, s poruchami identity, o deťoch s rôznymi traumatickými skúsenosťami.


„Sme na jednej lodi,“ povedal na jednom zo stretnutí Pavol, pestúnsky otec, a to na stretnutiach naozaj bolo cítiť – ako sa všetci navzájom rešpektujú a vnímajú.


S kolegyňou sme asi najsilnejšie prežívali, keď sa rodičia navzájom oceňovali a vyjadrovali si obdiv:
„Obdivujem, že ste prijali 3 deti, ja by som to určite nezvládla.“
„Obdivujem, že hoci ste sama, trúfli ste si adoptovať dieťa a ešte k tomu nie už celkom malé.“
„Obdivujem vás, že hoci s ním (pestúnskym chlapcom) nie je ľahko, ste na neho hrdý a postavíte sa za neho.“
„Obdivujem, že hoci ste mali svoje vlastné 3 deti, išli ste do toho a ponúkli ste ďalším dvom deťom domov.“


Rodičovská skupina bola určená všetkým rodičom, ktorých deti sa zúčastnili podporných skupín pre dospievajúce deti: Babinec a Chalanec (o detských podporných skupinách si môžete prečítať aj v článkoch Ako ma chalani z chlapinca pochlapili a Babinec alebo Moja dievčenská duša).


Pokračovaním rodičovskej skupiny bol rekreačno-poradenský pobyt pre náhradné rodiny a individuálne rodinné programy podpory identity jednotlivých detí financované z verejných zdrojov na základe Zmluvy s ÚPSVaR Banská Bystrici.


O službách pre náhradné rodiny s dospievajúcimi deťmi sa môžete dočítať aj v článku Návod na odpúšťanie, Odvážni môžu aj váhať alebo Po stopách Dávidových alebo dospievanie v náhradnej rodine.


Na stretnutiach sme rodičom odporúčali aj praktickú publikáciu Dospívajíci dítě v náhradní rodině, ktorú vydal Rozum a cit (česká organizácia v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti). 


Rodičovská skupina sa uskutočnila aj vďaka príspevku Úradu banskobystrického samosprávneho kraja.